sj56978a.pdf

Slovenský jazyk a literatúra v kole

129

Ideologické posuny vo Vajanského románovej tvorbe

EVA FORDINÁLOVÁ

Anotácia: Poh¾ad na Vajanského osobnos bez skres¾ujúceho tieòa minulosti, snaha

o pochopenie zámeru a systému jeho myslenia.

K¾úèové slová: slovenský spoloèenský román, zemianska ideológia

Rok 150. výroèia narodenia S. H. Vajanského nás priam zaväzuje pozornejie

sa prizrie i jeho osobnosti, i jeho dielu. Nás zaujíma zo irokého diapazónu Va-

janského aktivity pre monosti vyuitia vo vyuèovaní predovetkým jeho die-

lo. A v òom má osobitné postavenie Vajanského románová tvorba, pretoe do nej

Vajanský vkladal svoje návody na rieenie slovenského národného a politického

ivota, svoje nádeje a túby, svoju ideológiu.

Mnohé motívy z Vajanského románov síce nachádzame i v jeho poviedkach

èi novelách, ale tie mono povaova (aj vzh¾adom na Vajanského výrazný sklon

k maliarstvu) za pracovné skice k pripravovanému obrazu. A v obrazoch

románoch dostávajú motívy správnu kompozíciu a vytvárajú celok s ucelenou

autorskou výpoveïou. A výnimoènú hodnotu Vajanského románovej tvorby pod-

èiarkuje ete navye aj fakt, e Vajanský je vlastne prvým tvorcom zakladate-

¾om línie slovenského spoloèenského románu.

A práve o preskúmanie spoloèenských vrstiev na Slovensku v poslednej treti-

ne 19. storoèia Vajanskému ilo priam bytostne, ich vzájomné vzahy, ich mo-

nosti a perspektívy ho zaujímajú ako ideológa politika. Veï bol najvýraznejou

osobnosou vtedajieho slovenského politického ivota, a preto si plne uvedomo-

val zodpovednos za správne rozhodnutia a urèovanie stratégie i taktiky v obran-

nom národnom zápase s eskalujúcou, priam hysterickou maïarizáciou.

Ústredným nervom celej románovej tvorby Vajanského je h¾adanie vhodnej

hybnej sily pre slovenský spoloèenský a politický ivot. Jeho ideológia sa v tom-

to smere mení s kadým románom. Základná idea (mono ju oznaèi za rodovú)

mylienka národnej svojbytnosti a h¾adania opory vo vlastných národných silách

zostáva kontantná, k posunu prichádza iba v urèovaní, diagnostikovaní spo-

loènosti, ktorej vrstva je dostatoène nosná pri obhajovaní, podporovaní a presa-

dzovaní slovenských politických cie¾ov.

Vajanského tvorbe treba venova zvýenú pozornos aj z toho dôvodu, e prá-

ve svojou ideológiou èírej slovenskosti (ako ju sám nazval) bol vlastne sústavne

(s výnimkou rokov Slovenského tátu) podozrivou osobou a literárni historici

hodnotili jeho dielo zjednoduene, a mínusovo. A toto zjednoduovanie sa pre-

mietalo aj do vyuèovania literatúry. Vajanský sa v òom prezentoval ako pred-

stavite¾ pomýleného, nereálneho náh¾adu na funkciu zemianstva slovenského

130

Slovenský jazyk a literatúra v kole

pôvodu, pretoe sa domnieval, e by bolo potrebné ho získa a prideli mu èelné

postavenie v slovenskom národnom pohybe.

Lene Vajanský bol skutoèný realista a uvedené zjednoduenie úplne defor-

muje jeho celkový obraz. Istee je nepopierate¾ným faktom, e touto zemian-

skou fázou na svojej dlhej ceste h¾adania preiel. Ale skutoène iba preiel ne-

zostal v nej! Ale aj v týchto poèiatkoch h¾adania nájdeme realistické zázemie,

ktoré mu literárna kritika upierala (výnimku tvorí a výskum Ivana Kusého

Mladý Vajanský, Bratislava, 1987; Zrelý Vajanský, Bratislava 1992).

Treba bra toti do úvahy, e u kadého umelca pôsobia pri koncipovaní diela

vo ve¾kej miere jeho osobné skúsenosti. A tie sa u Vajanského prejavili ve¾mi

zrete¾ne. Predovetkým v tom, e vetky svoje romány topograficky situoval do

krajiny svojho detstva a mladosti na Záhorie (výnimku tvorí iba jeho román Na

rozhraní, ktorý vak nedokonèil). Práve na tento fakt poukázal I. Kusý a svoj

názor dokumentoval prírodným prostredím charakteristickým pre Záhorie, aj

s mnostvom zemianskych kúrií, ktoré sa na Záhorí nachádzajú. Vajanský ich

vak dokázal majstrovsky zachyti a transformova do literárnych obrazov.

Avak nielen prírodná scenéria Záhoria a existencia katie¾ov èi kúrií je pre

Vajanského urèujúca. Je to predovetkým ivot rôznych vrstiev obyvate¾stva

v tomto prostredí vo vzahu k týmto kúriám, lebo zasiahol dielo ideologicky. Ak

konfrontujeme politické dianie na Záhorí, a najmä v okresnom mesteèku suse-

diacom s jeho rodným Hlbokým a objavujúcom sa takmer vo vetkých Vajanské-

ho dlhích prózach Senici s literárnym dianím v jeho dielach, jednoznaène

zistíme, e svet Vajanského postáv rozhodne nemono prirovnáva ku kabinetu

s voskovými figúrami, straidlami z konopí, drevenými pajácmi umne vyrezáva-

nými, ako ich oznaèil Alexander Matuka (Vajanský prozaik. Bratislava 1946).

Vajanský premietol svoje postavy do literatúry zo ivota. A v plnej miere to platí

aj pre jeho prvý román Suchá ratoles (1884).

Práve tento román sa zaslúil o zemiansku nálepku. Matukovo briskné od-

súdenie sa vzahuje predovetkým na postavu Stanislava Rudopo¾ského, avak u

Vajanského generaèní súputnici (a povedzme priamo aj priatelia) povaovali

taktie túto postavu za umeleckú fikciu, ideál budúcnosti (Ak niet Stanislavov

Rudopo¾ských ete dnes, môe ich by zajtra J. kultéty). Ale e o ivotnosti

týchto typov pochybovali i Vajanského súèasníci, príèinou nie je Vajanského fan-

tázia a národné chcenie, iba pecifické postavenie Záhoria v slovenskom poli-

tickom a spoloèenskom ivote, ktoré vak Vajanský chápal ako prototyp celého

národného ivota. A to s vtedajím skutkovým svetom nekorepondovalo.

Na Záhorí sa ilo pomerne intenzívnym národným ivotom aj zásluhou národ-

nouvedomelých dejate¾ov, väèinou kòazov oboch konfesií, ale aj spomienkami

na hurbanovské dobrovo¾nícke hnutie, veï jeho pamätníci, i sám J. M. Hurban,

ete na Záhorí v èase písania a vydania Suchej ratolesti ili.

Dôkazy o topografickom situovaní Suchej ratolesti na Záhorí a v Senici ako

prototypu Rudopolia som u uviedla v SJL (1995-96, è. 3-4, s. 102-105). Tento

Slovenský jazyk a literatúra v kole

131

fakt je vak v podstate východiskový pre pochopenie Vajanského zemianskej

ideológie. Konfrontáciu s literárnym textom umoòuje dielo tefana Janáka ivot

tefana Fajnora (Bratislava 1935), v ktorom charakterizuje Senicu (v súvislosti

s tunajím Fajnorovým pobytom) práve od sedemdesiatych rokov 19. storoèia a

po zaèiatok 20. storoèia a tým sa Rudopolie vynára v novej perspektíve. Ozrej-

mí sa i fakt, e Stanislav Rudopo¾ský nebol fiktívnym a sociálne neskutoè-

ným, ako ho oznaèil Ján tevèek v Eseji o slovenskom románe (Bratislava 1979),

ale mal reálnu predlohu v ivote.

História rodu a majetkové pomery Rudopo¾ských sa kryjú v ivote s Nyáriov-

cami. A v Janákovom diele zistíme, e v literárnom èase Suchej ratolesti a reál-

nom èase Senice boli gróf Nyári i zeman-právnik Koronthály (Fajnor bol u neho

koncipientom) èlenmi Slovenskej národnej strany a zúèastnili sa na valnom zhro-

madení volièov Senického okresu, ktorému predsedal Vajanského otec J. M. Hur-

ban. Take Vajanského nádeje, zrejme priivované aj otcovými informáciami, pra-

menili z reálnych faktov, boli opodstatnené, lene pre celé Slovensko netypické.

Avak po viacerých neúspechoch pri vo¾bách (hanebne zmanipulovaných

v prospech reimových kandidátov), keï sa SNS rozhodla pre morálnu pasivi-

tu, Janák o Fajnorovi píe, e vodcu Hurbana neopustil ako ostatní èie

senickí ¾achtici ho opustili, ale aspoò sa nepriklonili k tátnej moci, iba zostali

národne apatickí. A táto zmena má priamy odraz vo Vajanského diele. U ïalej

s touto vrstvou neráta.

Vzápätí za Suchou ratolesou Vajanský pracoval na románe Na rozhraní, ktorý

síce zaèal vychádza na pokraèovanie v Národných novinách, ale zostal nedokon-

èený. Román je skutoène na rozhraní aj topograficky (Záhoria a Trnavskej

níiny dej sa vak odohráva väèmi v nej), aj ideovo. Vajanský h¾adá nové sily

schopné stá v èele národného ivota mala to by kupecká vrstva (hlavný prota-

gonista Viktor Turský), ale o túto ilúziu priiel skôr, ne by román dokonèil.

Pri sledovaní premien a formovania Vajanského národnej ideológie má v jeho

tvorbe dôleité miesto román Pustokvet (vychádzal na pokraèovanie roku 1893

v Slovenských poh¾adoch). Po optimistickej Suchej ratolesti a h¾adaèskej neurèi-

tosti románu Na rozhraní je v podstate najdepresívnejí z Vajanského próz, je

pustokvetom národných perspektív. V iadnej spoloèenskej vrstve nevidel dos-

tatoènú oporu pre slovenský národný ivot.

Vajanský vak upriamil pozornos len na ve¾mi úzky okruh dedinku Prachov

a v jej tesnej blízkosti okresné mesteèko Burín (e prototypom pre Prachov je

Kunov, Vajanský naznaèil aj menom svojho románového protagonistu je to stat-

kár Ján Kunovský) a Burín je opä Senica (Kunov je dnes súèasou).

Obraz burínskej spoloènosti je ve¾mi nelichotivý mravná a národná skaze-

nos je koreòom ïalích spoloèenských necností. A hoci Ján Kunovský týmto

vlèím brlohom pohàda, nie je ani on národovcom, iba cíti svoju ekonomickú

prevahu nad týmto pokryteckým spoloèenstvom. Vajanský nevidí nádej ani v mla-

dej generácii inteligencie: jeho Vladimír Radovský èi maliar Kamenetz repre-

132

Slovenský jazyk a literatúra v kole

zentujú mláde buï národne cítiacu ale neschopnú aktívne vystúpi, resp. uve-

domujúcu si síce svoj slovenský pôvod, ale cítiacu kozmopoliticky.

Situácia na Záhorí vak nebola nato¾ko deziluzívna, naopak, veobecné národ-

né oivenie sa úspene rozvíjalo. Avak tento úzky priestorový výsek má zrejme

osobné pozadie zrátanie so Senicou po otcovom úmrtí (1888): spomienky na

jeho okresné politické väzenia a najmä èerstvé roztrpèenie zo andárskeho zá-

sahu roku 1892 v Hlbokom pri posviacke otcovho pomníka. (Za èlánok o tomto

brutálnom zásahu Hyenizmus v Uhrách iiel do segedínskeho väzenia a v òom

napísal aj román Pustokvet.)

V Pustokvete Vajanský vyslovil rovnaký ivotný pocit ako v básni vytvorenej

pre amerických Slovákov v tom istom èase v segedínskom väzení:

A starí mrú, ich oèi vidia skazu;

niet nádeje, niet pravdy v ír a dia¾.

Mlaï odpadáva pomaly i zrazu,

i silný sa u veènej borby vzdal:

len malá hàstka ete sa tu borí...

len málo svetiel v èiernej noci horí.

Lene po prepustení z polroèného väzenia Vajanský pracuje na románe Koreò

a výhonky (Slovenské poh¾ady 1895-96) a v òom u vidí i národne zdravú mlaï,

i pribúdanie svetiel v èiernej noci. Je to èas, keï SNS opä oivuje aktívnu

politickú èinnos, ale dôvody k optimizmu nachádza zase na Záhorí, aj v Myjav-

skej pahorkatine. Okresné mesto Rohov je opä Senica (teraz v kombinácii so

Skalicou, ktorú dôverne poznal v prvých rokoch svojej advokátskej praxe) a ani

v tomto románe jej niè neodpustil: vedel aké je aké národovectvo v beárskom

Rohove, dos bohatom, zaslepenom, kocúrkovskom a pritom mravne skazenom

ani ve¾komesto.

Rohov nakazený ovinistickým maïarizaèným fanatizmom vak vyvauje Li-

pová = Brezová pod Bradlom v revoluèných rokoch 1848-1849 spolu s Myjavou

hlavné centrum hurbanovských dobrovo¾níckych výprav. A práve tu a v okoli-

tých obciach i pod Záhorí koneène nachádza korene pre svoju ideológiu v sta-

rých patriarchálnych rodinách bývalých hurbanovských dobrovo¾níkov, ktorí si

ete pamätali, keï nomi sme ili proti pukám, kosami proti kanónom. Boli

èasy boli... Netriasli sme sa pred kadým vyslaným panákom, ale mali sme vod-

cov svojich... Teda opä ide o vzdanie holdu pamiatke svojho otca.

Z týchto dobrovo¾níckych koreòov zároveò Vajanský oèakáva i zdravé, sebave-

domé výhonky, akými sa cítil aj on sám a akým je v románe architekt Mirko Klad-

ný (Duan Jurkoviè). Jeho dezilúzia ustúpila pri sledovaní tejto národne aktívnej inte-

ligencie pochádzajúcej zo zachovaných, ivých a sebavedomých ¾udových koreòov.

V rokoch, keï román Koreò a výhonky vychádzal v Slovenských poh¾adoch,

v Skalici sa u organizovala aj skupinka mlade, ktorá prichádzala s èiastoène

odlinou ideológiou, ne akú vyznával Vajanský. Ide o nastupujúcu generáciu

Slovenský jazyk a literatúra v kole

133

hlasistov. Aj tieto výhonky pochádzajú z generaène národne cítiacich sloven-

ských rodín. Lene na rozdiel od Vajanského ideológie èírej slovenskosti ich

politická orientácia bola èeskoslovenská, èo mali na svedomí ich národne cítia-

ce rody, pretoe ich posielali na túdia do Èiech, aby ich ochránili pred zhubným

pôsobením domáceho zmaïarizovaného kolstva. A zároveò predchádzajúca pa-

sivita SNS im neposkytovala dostatoèný priestor na sebarealizáciu.

¼udovýchovná, hospodárska èinnos metóda drobnej práce, s ktorou hla-

sisti prichádzajú, nebola síce prevratná, veï nadviazali na skalickú lichardovskú

tradíciu (a napokon aj Vajanského starého otca Samuela Jurkovièa) a zakladanie

nových hospodárskych drustiev i drobnú ¾udovýchovnú prácu koncom storoèia

u na Záhorí úspene aktivizoval dekan Pavol Blaho (strýko popredného hlasistu

MUDr. Pavla Blahu) èi ïalí Skalièan, kòaz pôsobiaci taktie na Záhorí, Pavol

Príhoda. Príèina konfliktu, ktorý nájde literárne stvárnenie v románe Kotlín (Martin

1901), je jednoznaène ideologická.

Preèo Vajanský Zaujal k hlasistom negatívny postoj, nám vo ve¾kej miere pomá-

ha pochopi jeho 12-kapitolová esej Nálady a výh¾ady, ktorá vychádzala pred storo-

èím (1897) v Národných novinách (a pravdepodobne ho inpirovalo k jej napísa-

niu práve organizujúce sa hlasistické hnutie). Pod¾a podtitulu ide o pokus znárodni

terají slovenský mylienkový obzor s rozpomienkami na minulos a Vajanský òou

prenikol do systému urèujúcich ideí národnej filozofie, so základnými piliermi: Ján

Holý túrova kola. A z tejto historickej národnej línie hlasisti, pod¾a Vajanské-

ho názoru, vyboèovali povyovaním svojej metódy drobnej práce nad prácu ná-

rodnú (napokon v mnohom Vajanského názor potvrdzujú príspevky publikované

v mesaèníku Hlas, ktorý zaèal v Skalici vychádza v roku 1898).

V závere eseje Nálady a výh¾ady vlastne nachádzame aj autorský zámer a opod-

statnenie románu Kotlín: Jedno, po èom je svätou povinnosou túi a snai sa

nám vetkým je, aby sme boli jednoliaty celok. Vydra cez tento dnený kritický

èas, to je pre terají moment najväèím, najsvätejím zákonom. A tu dospel k po-

znaniu opory a hybnej sily národného ivota: ...mravná osnova slovenského ivota

ani v ¾ude, ani v poriadnej inteligencii otrasená nebola.

Kotlín mono nazva epickým spracovaním tejto eseje, jeho ústrednou ideolo-

gickou líniou je vonkají konflikt slovenskí národovci proti maïarónom

a vnútorný konflikt poriadna inteligencia proti hlasistom (presnejie hlasisti

proti národniarom). Je nielen pochopite¾né, ale teraz priam zákonité, e Vajanský

opä situoval Kotlín na Záhorie dokonca z neho vytvoril literárne samostatnú územ-

no-správnu jednotku Kotlínsku stolicu. (Prototypom stolièného mesta Kotlína je

opä kombinácia Senice a Skalice; dôkazový materiál prináam v èlánkoch tohto

roèníka dvojmesaèníka Záhorie, ktorý vydáva Záhorské múzeum Skalica.)

Vzahy jednotlivých spoloèenských vrstiev v Kotlínskej stolici = Záhorskej

níine Vajanskému umonili zmapova jednak celoslovenské spoloèenské vzahy,

no zároveò do nich vsunú i pecifické znaky hlasistického prúdu, pretoe tu boli

najzrete¾nejie.

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: