2. lekcia - teória - & & & & & & & &
U M E L E C K Ý Š T Ý L
Umelecký štýl Ü štýl verejného styku
Ü je subjektívny štýl
Ü má poznávaciu a estetickú funkciu
Ü jeho snahou je citovo zapôsobiť na čitateľa
Z n a k y umeleckého štýlu:
1. variabilnosť § využíva celú slovnú zásobu jazyka – knižné slová, poetizmy, ale aj hovorové slová a nespisovné slová, resp. aj vulgarizmy, slang, nárečia, archaizmy, historizmy, biblizmy, nezvyčajné slovné spojenia, frazeologizmy...
§ má bohaté členenie textu (odseky, kapitoly, strofy v básni, verš, rým a pod.)
§ rozprávač môže byť v rôznych slovesných osobách
2. expresívnosť § využívajú sa expresíva - citovo zafarbené slová (zdrobneniny, eufemizmy - zjemňujúce slová, hyperboly - nadsádzky, zveličujúce slová)
expresívne štylistické konštrukcie: elipsa –vypustenie slov, ktoré sa opakujú, alebo nie sú potrebné – dajú sa domyslieť; prerušená výpoveď, neobvyklý slovosled ...
3. metaforickosť § využívajú sa obrazné štylizácie - majú za úlohu
vniesť do textu kladné alebo záporné citové zafarbenie.
Obrazné štylizácie nazývame aj trópy a figúry: epiteton, metafora, metonymia, personifikácia, prirovnanie, symboly, alegórie, protiklady a iné.
Umelecký štýl nie je vecný štýl, nemôžeme každé slovo v texte
chápať doslovne; umelecký text je postavený na fantázii a
obrazotvornosti diel.
4. náznakovitosť § význam umeleckého textu nie je jednoznačný,
vyžaduje sa aktívny prístup čitateľa,
význam slova často závisí od kontextu.
Umelecký štýl sa uplatňuje v literatúre – lyrika, epika, dráma, ale aj v žánroch publicistického, rečníckeho a hovorového štýlu.
slovencina