planetarna geografia-cvicenia.pdf

(182 KB) Pobierz
(Microsoft Word - Planetarka cvi\350enia.DOC)
CVIĚENIE 2
1,UveĤte po tri pĹklady na horizontalna vertiklne interakcie v krajinnej sfre.
-Horizontlne interakcie:
-prsun vody medzi horskou a nĂinatou krajinou
-odnĀanie riekou ěasti pdy
-vznik okruhliakou(zvertraliny sa dostavaj
do rieěnćch korćt a tam ich obrusuje voda.)
-Vertiklne:
-Kolobeh vody medzi atmosfrou a hydrosfrou
-Kolobeh kyslka medzi atmosf. a hydrosf.(tćm,Ăe voda pad
sa okysliěuje)
-Kolobeh vody medzi pedosf. a hydrosf. ( z pd ěerpaj stromy
vodu a cez korene a listy sa voda opĿ vyparuje do ovzduĀia)
2,UveĤĿe tri prklady,ktor dokazuj,Ăe krajinn sfra je otvorenć systm.
-je otvorenć systm, lebo dostva veĭa podnetov z okolia:
a, slneěn energia
b,gravitcia
c,nem jasn hranice
3,Ěo patĹ do vonkajĀieho okolia krajinnj sfry?
-Patr tam celć vesmr okrem plantć Zem. V ijom m rozhodujci vplyv na KS slneěn
sstava a to hlavne slnko a mesiac.
4,OpĀte vćvoj ĭudskho poznania o vesmre.
1,Zem je plocha doska, ktor plva na ocene.
2, Geliocentrickć systm-Zem je stredom vesmru a vĀetko sa okolo nej otěa.
3, Heliocentrickć systm-Slnko je stredom vesmru a vĀetko sa okolo neho otěa.
4, Newtonov zkon- vypoětal rćchlosĿ Zeme pomocou vzorcov
5,Einstein- kvantova fyzika
6,Fejmanovy model
7,BIG BENG
8,Veĭky beng neexistoval
5,OpĀte Ātruktru vesmru
a,hviezdy-s naplnen Ăiarivou hmotou, vo hviezdach je 90% hmotnosti celho vesmru.
Chemicke zloĂenie vesmru: 70% vodk
28% hlium
2% ostatn ĿaĂk prvky
teplota:30 000-50 000 Kelvinov. NajhorcejĀie hviezdy maj modr farbu, menej horce
bielu, a eĀte menej Ălt.
b, hviezdn sstavy (galaxie): tvoria ich hviezdy
galaxie:Āpiralovit, ĀoĀovkovit,nepravideln
c, medziplanetrna hmota: vytvra 10% hmoty vesmru
d,Ăiarenie: napr. slneěn Ăiarenie
6,Ěo je kozmolgia? Vysvetlite tri kozmologick modelć vesmru.
Kozmolgia je veda o vesmre.
Kozmologicky model vesmru mĂe byĿ: Otvoren modely s neobmedzenou expanziou a
zatvoren modely, u ktorćch je proces rozpnania vystriedanć po urěitom ěase opaěnćm
procesom-kontrakciou. Proces rozpnania je pozorovanć aj v sěasnom Ātdiu vćvoja
vesmru. Potvrdzuje ho bezosporne neustle vzĤaĭovanie vĀetkćch galaxii. Potvrdzuju sa
nestacionrne modely s big benom , akceptujce proces rozpnania poznanej ěasti vesmru.
7, Vymenujte aspoij 5 osobitosti plant slneěnej sstavy.
Merkr- je k slnku najbliĂĀie,na strane ktor osvetĭuje slnko je veĭmi horco a na opaěnej
strane zasa mrzne.
VenuĀa- sa veĭkosĿou najviac podob Zemi. Jej povrch zakrćvaju pred naĀm pohĭadom
hust mraky.
Mars- ěerven, such planta ktor sa pćĀi najvyĀĀm vrcholom(aĂ 25 km)
Jupiter- najvěĀia planta slneěnej sstavy.
Saturn- m najkrajĀie prstence.
Urn- akokeby sa na svojej drhe kotĭal
Neptn- sfarbenć do modro-zelena.
Pluto- najmenĀia planta je na nej najchladnejĀie.
8, Vymenuj max. a min. hodnoty pre 7 zakladnćch parametrov plant.
VzdilenosĿ od slnka: MERKïR-57,9mil.km PLUTO-5900 mil.km
Priemer:MERKïR- 4 840 km JUPITER- 140 720 km
HmotnosĿ(Zem=1)- JUPITER-318,4 PLUTO- 0,1
Doba obehu(rokov a dn) - MRKïR- 0r 88d PLUTO- 247r 250d
Doba rotcie- VENUÿA- 243 dn JUPITER a SATURN- 10h
Poěet mesiacov- SATURN a URåN- 15 MERKïR a VENUÿA- 0
Priemern rćchlosĿ v drhe(v km.s-1)- MERKïR- 47,9 PLUTO-4,7
9, Objasnite zkony Keplera, Newtona, Einsteina, ktor dementuj vesmrne deje.
Keplerov zkony: 1:Planty obiehaj okolo slnka, priěom slnko je jednćm z ich ohnsk.
2:Sprievodiě spjajci slnko s plantou opĀe za rovnakć ěas rovnako
veĭk plochu.
3:Druh mocniny obeĂnćch db ĭubovoĭnćch dvoch plant s mern
s tretmi mocninami veĭkćch poloosi ich drch. T a
1.Newtonov gravitaěnć zkon: je obecnćm matematickćm vyjadrenm sily, ktorou sa
priĭahuj dve telesa.
Teleso zotrv v pokoji alebo v rovnomernom priamoěiarom pohybe , dokiaĭ naij nepsob
vonkajĀia sila. Teleso samo na seba nepsob.
G- je gravitaěn konĀtanta
m1.m2-je hmotnosĿ telies
r-vzdialenosĿ telies
VeĭkosĿ prĿaĂlivej sily je teda priamo mern sěinu hmotnosti oboch telies,nepriamo
merna Ātvorcu vzdialenosti ich ĿaĂsk.
2.Newtonov zkon hovor, Ăe vćsledn sila psobiaca na teleso je priamo mern zrćchleniu,
ktor spsobila.
Hovor, Ăe sila psobiaca na teleso sa rovn hodnote zmeny ávyjadrenej v mnoĂstve pohybuÐ
,ktor nazćvame hybnosĿ. HybnosĿ je definovan ako sěin hmotnosti a rćchlosti.
3. Newtonow zkon hovor, Ăe nijak sila nemĂe existovaĿ izolovane, vĂdy je i ázrkadlova
silaÐ. Newtonovćmi slovami: KaĂd akcia vyvolva rovnako veĭk reakciu opaěnho smeru.
To znamen, Ăe ktorkoĭvek dve telesa psobia na seba gravitaěnou prĿaĂlivosĿou.
Einsteinov teria relativity.
Dal si dve otzky: Ěo by sa stalo, keby som sa pustil za svetelnćm lěom a nakoniec by som
ho dohonil. OdpoveĤ znela:Ěas a priestor nie s dve od seba odliĀn veliěiny, ale vytvraj
spolu Ātvorrozmern jednotu. Tto tzu nazval teoriou relativity. Dospel k poznatku ,Ăe
priestor, ěas a hmota s pojmy iba relatvne.
Einsteinova rovnica: E= m.c.2 (Energia sa rovn hmote vynasobenej rćchlosĿou svetla na
druh.
Enstein mal tzu, Ăe z malho mnoĂstva hmoty sa da zskaĿ veĭk mnoĂstvo energie.
10, OdvoĤĿe vzĿah pre vćpoěet obvodu Zeme , ktorć pouĂil Eratostenes, porovnajte ho z
obvodom , ktorć vypoětate pomocou polomeru refereněnej gule.
Eratostenes svoje meranie uskutoěnil na Africkom kontinente. Vedel, Ăe v dobe letnho
slnovratu prechdza Slnko zenitom Syeny(Asuanu). Sm jednoduchćm uhlomernćm
prstrojom zistil, Ăe v tom ěase vzdialenosĿ Slnka od zenitu v Alexandrii je 7,2., to znamen
pribliĂne 1/50 obvodu Zeme. VzdialenosĿ Syeny a Alexandrie merala 5000 Ātadii (778 km) Z
ěoho vyplćva , Ăe obvod Zeme musel byĿ 50 krt věĀ. Vypoětal, Ăe obvod Zeme meria 39
800 km.
a
=
l
360
obvod
zeme
7
2
=
778
360
2
p
r
7
2
2
p
r
=
360
778
r
=
360
778
2
p
7
2
r
=
6545
km
o
=
2
p
r
=
2
p
6545
=
41123
448
km
11, uveĤĿe prklady psobenia Keplerovćch zkonov a grvitaěnho zkona v slneěnej
sstave.
Z prvho Keplerovho zkona vyplćva, Ăe vzdialenosĿ plant od Slnka sa men. Zem je raz
v afliu
(bod drhy v ktorm je planta najĤalej od Slnka), raz v perihliu (bod drhy v ktorom je
planta k Slnku najbliĂĀie).
Z toho vyplćvaj dlhĀie a chladnejĀie let na severe a kratĀie a teplejĀie na juĂnej pologuli.
Z druhho vyplćva, Ăe planta so zvěĀovanm vzdialenosti od Slnka znĂuje svoju rćchlosĿ v
drhe. NajvěĀiu ma teda v blzkosti perihlia a najmenĀiu v okoli aflia.
KeĤ je Zem v afliu tak jej rychlost obehu okolo slnka je menĀia. V perihliu je rychlost
okolo Slnka věĀia.
Tret Keplerov zkon nm umoĂijuje vćpoěet priemernej vzdialenosti plant zo znmeho
ěasovho intervalu obĩhovho pohybu. Je moĂn vypoětaĿ aj priemern rćchlost planty.
Z tabulky 2 na stane 10 vyplćva, Ăe najvěĀiu rychlost m planta Merkur, ktor je najbliĂĀia
ku Slnku. A najmenĀiu rychlosĿ m Pluto, ktor je najĤalej od Slnka.
,
10966921.001.png
Cviěenie 3
1.
2. Celkov hmotnosĿ asteroidov nie je tak veĭk jako by bola hmotnosĿ planty.
T
2
a
3
3.
1
=
1
T
2
a
3
2
2
T- obehov doba planty
a Î velk poloos drhy planty
napr.
Zem T 1 = 1 rok = 365 dn Mars T 2 = x
a 1 = 1 a 2 = 1,5
a 2 = Mars vzdialenosĿ od slnka/ Zem vzdialenosĿ od Slnka = 227,9 / 149 = 1,523
T
2
a
3
1
=
1
T
2
a
3
2
2
T
2
1
a
3
T
=
2
2
a
3
1
1
2
1
3
T
=
2
1
3
T
2
=
3
775
ó Doba obehu Marsu okolo Slnka= 365x1,83 = 670,5 dn
T
=
1
837
2
4. Leto na juĂnej pologuli je kratĀie, teda trv kratĀie ako na severnej
ploguli, lebo rćchlosĿ Zeme je rćchlejĀia, keĤ je Zem v perihliu.
10966921.002.png 10966921.003.png

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika:

Zgłoś jeśli naruszono regulamin