poznamky-biologia-2-rocnik(1).pdf

Poznmky z

BIOLÓGIE

pre 2. ro č ník

gymnázií

Poznmky z

Autor: Martin Slota

Zdroj: http://www.zones.sk

Používanie materiálov zo ZONES.SK je povolené bez obmedzení iba

na osobné účely a akékoľvek verejné publikovanie je bez

predchádzajúceho súhlasu zakázané.

Poznmky zo Ātudentskho portlu ZONES.SK Î Zny pre kaĂdho Ātudenta www.zones.sk

B IOLÓGIA AKO VEDA

biológia:

veda o všetkom živom na Zemi

skúma formy, vlastnosti a vnútorné procesy živých organizmov

živé organizmy:

dýchanie, metabolizmus, rast, pohyb, rozmnožovanie, dráždivosť (reakcie na okolie i vnútro), celistvosť

(riadenie nervovo alebo hormonálne všetkých funkcií tak aby bol vytvorený 1 harmonický celok)

človek, živočíchy, rastliny, mikroorganizmy

skúma vzájomné vzťahy medzi organizmami (človek-človek, človek-živočích, živočích-rastlina, živočích-

prostredie)

z hľadiska veľkých skupín organizmov delíme biologické vedy na:

mikrobiologické (vírusy, baktérie)

zoologické (živočíchy)

botanické (rastliny)

antropologické (človek)

paleontologické (vyhynuté druhy)

organizmy môžeme študovať zo všeobecného a systematického hľadiska

všeobecné hľadisko:

morfologické vedy:

opisné vedy (tvary tela organizmov, vnútorná a vonkajšia stavba)

porovnávacia anatómia

organológia

cytológia (skúmanie buniek)

histológia (skúmanie tkanív (súbory buniek rovnakej funkcie))

embryológia – skúmanie embryí a plodov (vnútromaternicový vývin)

fyziologické vedy:

skúmanie funkcií orgánov a orgánových sústav živých organizmov

genetika (skúma genetické kódy, ktoré sa prenášajú z rodiča na dieťa)

ekológia – veda o životnom prostredí (vzťahy)

hraničné obory (biofyzika, biochémia)

systematické hľadisko:

klasifikácia organizmov v hierarchickom systéme podľa spoločných znakov do skupín

M ETÓDY V BIOLÓGII

pozorovanie:

vedeckým opisom pozorovaných javov získavame množstvo poznatkov, na základe ktorých delíme organizmy do

rôznych skupín

pokus (experiment):

priamo ovplyvňuje biologické deje

kontrolný pokus prebieha za prirodzených podmienok

viac krát sa opakuje, vylučuje sa jeho náhodnosť

na skúmanie sa používajú jednoduché organizmy tzv. modely (drozofily, myši, žaby, …)

hypotéza – na jej základe sa robí výskum

D EJINY BIOLÓGIE

zakladateľ biologickej vedy – Aristoteles

rozvoj – 16. storočie:

Vesalius:

Brit

pitvy – prvé anatomické knihy

Harvey:

objasnil podstatu a fungovanie krvného obehu človeka

všetko živé pochádza z vajíčka

17. storočie:

Leeuwenhoek:

Holanďan

Poznmky zo Ātudentskho portlu ZONES.SK Î Zny pre kaĂdho Ātudenta www.zones.sk

prvé mikroskopy ⇒ základ bunkovej teórie (všetko živé je zložené z buniek)

objavil mikroorganizmy

18. storočie:

Jan Evangelista Purkyně:

Čech

rozvoj bunkovej teórie – konečná definícia

objavil organely (miniatúrne orgány buniek)

18. – 19. storočie:

Schwann:

skonkretizoval bunkovú teóriu

19. storočie:

Carl Linné:

Švéd

zatriedil rastliny a živočíchy do skupín, vytvoril prvý hierarchický systém rastlín a živočíchov

binomická nomenklatúra – dvojslovné pomenovanie druhov (Homo sapiens – človek rozumný)

rozvoj mikrobiológie:

Louis Pasteur:

rodové meno

druhové meno

Francúz

objavil, že mikroorganizmy sú pôvodcami chorôb

dokázal ich izolovať a pestovať ich na živných pôdach

rozvoj evolučnej biológie:

Lamarck:

Francúz

myšlienky evolučnej teórie

Charles Darwin:

Brit

konkrétne dôkazy evolučnej teórie – hľadal a neskôr aj našiel

v prírode prežíva iba najsilnejší jedinec, ktorý sa dokáže prispôsobovať neustále sa meniacemu životnému

prostrediu pričom zmeny sú dedičné

Oparin:

Rus

vychádzal z Darwinovej teórie

prehlásil, že všetko živé pochádza z neživého

20. storočie (koniec 19. storočia):

genetika:

Johann Gregor Mendel:

Čech

krížil hrach a sformuloval základné pravidlá dedičnosti platiace dodnes

Watson, Crick:

Briti

1953 – štruktúra molekuly DNA

Poznmky zo Ātudentskho portlu ZONES.SK Î Zny pre kaĂdho Ātudenta www.zones.sk

V ŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ŽIVÝCH SÚSTAV

živé sústavy sú vždy vysoko organizované celky

organizovanosť sa prejavuje na všetkých stupňoch od atómov cez jedincov až po biosféru

život sa najčastejšie prejavuje vo forme indivíduí – jedincov

postupnosť živých sústav od najjednoduchších po najzložitejšie:

atóm (na tejto úrovni nie sú rozdiely medzi živým a neživým)

molekula

organela (orgán bunky)

bunka

tkanivo

orgán

orgánová sústava

jedinec (je ohraničený v čase a priestore a je nositeľom rôznych vlastností)

druh (jedinci rovnakej biologickej charakteristiky)

spoločenstvo (jedinci rovnakého druhu žijúce v rovnakom čase na tom istom mieste)

biocenóza (spoločenstvá na určitom mieste v určitom čase)

biosféra (všetko živé na Zemi)

S TUPNE ORGANIZÁCIE ŽIVÝCH SÚSTAV

1. atómy:

z hľadiska evolúcie sú to prvé komplexné jednotky, z ktorých sa vytvorila živá a neživá príroda

rôzne usporiadanie elementárnych častíc atómov určuje rôzne prvky s rôznymi vlastnosťami

biogénne prvky:

zúčastňujú sa na stavbe živých sústav

z hľadiska významu ich delíme na makroelementy a mikroelementy

zriedkavo sa prvky v prírode vyskytujú samostatne – častejšie ako molekuly

2. molekuly:

anorganické – H 2 O, soli

organické – cukry, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny

3. bunkové organely

4. bunky

5. tkanivá, pletivá (v rastlinách)

6. orgány

7. orgánové sústavy

8. jedinec

9. druh

10. spoločenstvo

11. biocenóza

12. biosféra

organizmy môžu byť na rôznom stupni organizácie:

vírusy:

najjednoduchšia forma organizovanosti živej hmoty

nebunkové štruktúry schopné žiť a rozmnožovať sa len v živej bunke

baktérie

jednobunkovce:

delíme ich na rastlinné a živočíšne

je to jednoduchá bunka schopná prevádzať všetky životné funkcie (pozri začiatok dokumentu)

organizmy existujú v úzkej závislosti od okolitého prostredia a okolitých organizmov

medzi nimi prebieha neustála výmena informácií, látok a energií ⇒ organizmy sú neizolované sústavy

Poznmky zo Ātudentskho portlu ZONES.SK Î Zny pre kaĂdho Ātudenta www.zones.sk

B UNKA

C HEMICKÉ ZLOŽENIE BUNKY

z biogénnych prvkov

makroelementy:

4 najdôležitejšie – H, C, O, N – tvoria až 99 % živej hmoty

prenáša sa z organických zlúčenín na kyslík a je teda veľmi dôležitý pri biologickej oxidácii

organizmy ho získavajú z vody

pri metabolizme sa spaľuje a uvoľňujú sa živiny z potravy

zo vzduchu

súčasť bielkovín, na ktorých stojí život

získavame ho:

z potravy (nie zo vzduchu)

rastliny z pôdy

zo vzduchu – iba sinice, dusíkaté a hruskovité baktérie (hruskovité baktérie žijú na koreňoch bôbovitých

rastlín)

štruktúrny prvok všetkých organických zlúčenín

získavame ho zo vzduchu

P – nukleové kyseliny, fosfolipidy, ATP – adenozíntrifosfát

Ca – kostra, zubovina, schránky, prenos nervových vzruchov, svaly

Mg – súčasť chlorofylu (fotosyntéza)

Fe – krv – hemoglobín – prenos kyslíka

S – rohovinové útvary (nechty, vlasy)

Na, K – nervové vzruchy

mikroelementy:

stotiny miligramov/telo

dôležité pre metabolizmus – Li, Cu, Zn, Se, Cl, Br, Si, F, I

voda:

dôležité rozpúšťadlo a transportné činidlo (avšak nerozpúšťa vitamíny A, B, E a K – tie sa rozpúšťajú v tuku)

60 % tela (vodné – 90 %; medúzy – 99 %)

podieľa sa na udržiavaní teploty organizmu, podmieňuje chemické reakcie

umožňuje difúziu (samovoľné prenikanie jednej látky do druhej až do vyrovnania koncentrácií) a osmózu (ako

difúzia, len prenikanie rozpúšťadla cez membránu)

keď bunku vysušíme, dostaneme sušinu

Malé organické molekuly

cukry (monosacharidy, disacharidy):

monosacharidy: glukóza, fruktóza (hroznový cukor)

disacharidy: sacharóza (ovocný cukor)

polysacharidy (veľké organické molekuly):

škrob – zásobná látka v rastlinách

glykogén – zásobná látka v živočíchoch

celulóza – v bunkovej stene rastlín; prečisťuje organizmus

chitín – bunkové steny živočíchov (pancier, krovky, ...) a húb

mastné kyseliny (fosfolipidy – súčasť biologických membrán – ich stavba a zásobárne energie)

aminokyseliny (stavebné zložky bielkovín, 20 druhov)

nukleotidy:

stavebné zložky

1. nositele genetických informácií

zloženie:

C (cukor)

zvyšok H 3 PO 4

deoxyribóza alebo ribóza

dusíkatá báza

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: