dejiny-slovenska-a-slovakov-1.pdf

DR. FRANTIŠEK B0KES

DEJINY SLOVÁKOV A SLOVENSKA

OD NAJSTARŠÍCH ČIAS AŽ PO PRÍTOMNOSŤ

ÚVODOM.

Dejepiscovi, ktorý chce podat celkový obraz dejinného vývinu Slo-

venska a Slovákov, stavajú sa do cesty uskutočnenia tohto predsavzatia

značné prekážky. Doterajšie celkové spracovania slovenskej minulosti boly

málo uspokojivé, pretože boly neúplné a neraz i tendenčné. Ani táto práca,

rozsahom i obsahom presahujúca doterajšie spracovania, nemôže uspokojiť.

Najprv preto, že autor prevzal na seba úlohu napísat túto prácu v čase,

keď pomery pre takúto prácu boly najmenej vyhovujúce. Ciele, pre ktoré

napísal túto prácu, boly viac popularizujúce, v snahe podat, nakoľko bolo

možné, syntézu doterajších, teda i najnovších výsledkov vlastivedného

výskumu. Autor nemohol sa pridŕžať ani striktne vyznačenej úlohy na-

pisat len politické dejiny Slovákov. Podľahol i príkazu potreby dňa na-

písať ich až do dnešných dní, hoci dobre vedel, že to, čo sme prežívali

v posledných rokoch, nie sú ešte dejiny, ale veľmi živo preciťovanou sú-

čiastkou našej prítomnosti, o ktorej nezaujato súdiť ešte nemožno. Autor

tejto knihy vyhýbal sa byť nezaujatým sudcom, ale ani nechcel a ne-

mohol byť prorokom, predznačujúcim budúcnosť na základe doterajšieho

vývinu. Nemal ani ctižiadosť opísať slovenskú minulosť s hľadiska nejakej

vyhranenej ideológie. Išlo mu najmä o to, aby dal slovenskému čitateľovi

do rúk knihu, ktorá by mu, nakoľko možno vecne, opísala podstatné deje,

ako ich podáva doterajší výskum, uložený v dielach našich i cudzích deje-

piscov. Čiastočne použil aj vlasté výskumy. Čitateľ, zasvätený do slo-

venskej minulosti, bude azda pociťovať v knihe mnohé medzery, ktoré

nech mu súčasne pripomínajú nedostatočnosť doterajšieho výskumu našej

minulosti. I medzi opísaním dejinných období do XIX. stor. a podaním

prehľadu slovenskej minulosti v XIX. a za pol piata desaťročí XX. stor.

javí sa veľká neúmernosť v neprospech starších období. To nielen preto,

že staršie obdobia sú menej spracované a prebádané, ale i preto, že uká-

zala sa potreba venovať zvýšenú pozornosť práve XIX. a XX. stor., pre-

tože najvlastnejšie slovenské dejiny vyplňujú práve tento dejinný úsek.

Syntetický obraz slovenskej minulosti bude totiž ešte dlho predmetom

„našich zbožných prianí". Autor tejto knihy odhliadol aj od odôvodňovania,

prečo dal knihe názov Dejiny Slovenska a Slovákov od najstar-

ších čias až po prítomnosť. Podobne odhliadol aj od úvah, ako v minu-

losti i prítomnosti pozerali naši dejepisci na problematiku slovenských dejín,

ktorú bude možno definitívnejšie riešit až po ich náležitejšom preskúmaní.

Ku knihe pripojil autor obšírnu bibliografiu prác o slovenskej minu-

losti, aby čitateľ, najmä taký, ktorého neuspokoja výklady knihy, mohol

siahnuť po dôkladnejšom poučení o predmete svojho záujmu.

Kniha vznikla v pohnutých časoch slovenského osudu, na jar a v lete

r. 1944 a 1945 v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied a umení,

ktorá ju teraz vydáva nielen pre užšiu slovenskú pospolitosť, ale i pre

potreby ostatnej čitateľskej obce v ČSR. Podľa skromnej mienky autoro-

vej dejiny C SR v r. 1918 — 1938 preto sa utváraly tak, že došlo až k do-

časnému rozchodu Slovákov a Čechov, lebo ani jeden z oboch národov ne-

poznal slovenskú minulosť v tej miere, ako to bolo potrebné pre určovanie

osudov oboch národov v spoločnom štáte.

Ak táto kniha poslúži v obnovenej Československej republike aspoň

čiastočne práve tomuto poslaniu, bude jej úloha v plnej miere splnená.

Bratislava v októbri 1945.

Autor.

GEOGRAFICKÝ RÁMEC MINULOSTI SLOVENSKA A SLOVÁKOV.

Územie, ktoré bolo postupne, ale najmä po VI. stor. po Kr. trvalé

osídlené časťou západných Slovanov, sformovavších sa napokon v národ

slovenský, svojou polohou v Európe, povrchovým rázom, ako aj prírodnou

výbavou, poskytovalo človeku v rozličných dobách predhistorických i his-

torických nejednako priaznivé predpoklady životných podmienok. Povrch

územia, obývaného Slovákmi, sformoval sa v podstate v geologickej dobe

treťohornej (v mladšej jej časti). Medzi horskými reťazami Dinaríd, Karpát

a Balkána utvorily sa vtedy veľké prepadliny panvy Komárňanskej a

Veľkej nížiny uhorskej, vyplnené v treťohorách morom, ktorého hladina

bola kolísavá, až napokon moria zanikly, zanechajúc znatelné a pre život

človeka dôležité stopy. Alpy a Karpaty úzko súvisia, ale pre priechod me-

dzi oboma reťazami nekládly a nekladú prekážku, skôr naopak, práve tieto

priechody, pod ktorými sú ponorené horské časti (z ktorých len zlomky

trčia), umožnily jeden z najľahších, pretože výškové najnižších priecho-

dov, jednak zo Stredoeurópskej nížiny, rozprestierajúcej sa od Parížskej

panvy až po nížinu Východoeurópsku alebo Ruskú, jednak cez treťohornú

horskú sústavu alpínsku do oblasti Stredozemného mora. Okrem toho roz-

hodujúcu úlohu hrala úpätná sniženina na vonkajšom okraji Álp a Karpát,

nejednako široká, raz jednoduchá, inokedy dvojitá, ktorá v oblasti, v ktorej

sa odohrá valy životné deje nášho národa, menila sa v úzky koridor

medzi Alpami a Českou vysočinou, v širokú panvu Viedenskú, v sústavu

moravských úvalov v poriečí Moravy a v Ostravskú panvu pri hornom

toku Odry. Viedenská panva, dôležité dejište v raných dobách dejín nášho

národa, vznikla poklesnutím východnej časti Álp, kým priechod medzi

Alpami a Karpatmi utváral sa tak, že vzniklý štyri brány, umožňujúce

priechod z Viedenskej do Komárňanskej panvy. Nie je preto náhodné, že

osudy sídelného územia Slovákov už pred ich príchodom do terajšej

vlasti, ale i predtým, odohrávaly sa s intenzitou raz mocnejšou, raz slabšou

práve v miestach priechodov medzi západnou a východnou časťou Stredo-

európskej brázdy, ale súčasne aj v priestore, kde sa táto pozdĺžna brázda

stretáva s cestou, vedúcou jednak do Severoeuropskej nížiny, jednak

k Adriatickému moru.

Vpredhistorických dobách, keď osídlenie územia našej vlasti nebolo ešte

nijako intenzívne, človek s primitívnou kultúrou vyhľadával prirodzene len

tie kraje, ktoré mu vyhovovaly podnebné a svojou rastlinnou a živočíšnou

výbavou. S tohto hľadiska boly podmienky priaznivejšie v teplejších a

vcelku suchších nížinách, umožňujúcich najmä na vhodnom podklade spra-

šového povrchu, v stepi, lesostepi alebo v riedkom lese taký spôsob života,

ktorý nekládol veľké nároky na životné usilovanie človeka. Nie je bez

významu, že lesostepná oblasť Stredoeurópskej brázdy úzko súvisela a

svojím rázom aj podobala sa stepným oblastiam juhoruským a stredo-

ázijským, takže dávala hlavný smer aj pohybom ľudských más od východu

do strednej a západnej Európy. Za priechodom alpsko-karpatským však

tieto nájazdy nemalý už veľkého a trvalejšieho úspechu, pretože tvárnosť

prírody bola tu podstatne iná, viac-menej nezvyklá pre kočujúce kmene

juhoruské alebo stredoázijské (pre Hunov, Avarov, Maďarov, ale i Turkov,

ktorí mali stredisko svojej moci vždy niekde vo Veľkej nížine uhorskej).

Významný cestný uzol v oblasti sútoku Moravy s Dunajom bol svedkom

nielen prenikania národov v smere východozápadnom, ale aj západo-

východnom a v blízkosti tohto uzla neodohrávaly sa len vojnové stretnutia

rôznosmerné proti sebe idúcich mocenských útvarov, ale stretávaly sa tu

aj prúdenia kultúr, najmä byzantskej a rímsko-latinskej, v moderných

časoch západnej a východnej.

Kým Slovania, osídlivší sa v severonemeckej nížine, vystavení boli

od začiatku mocnému protitlaku Germánov, ktorý spôsobil jednak ich

zánik (polabskí Slovania), jednak zatlačil ich na východ až k Odre (Po-

liaci), slovanské kmene, preniknuvšie do hercynského stredohoria, najmä

však do Českej panvy, udržaly sa tam, hoci v stredoveku vystavené boly

tlaku Nemcov, ktorí prenikli cez pohraničné hrebene a osídlili pohra-

ničné oblasti a mestá. Oproti tejto mocnej českej pästi slovenské sídelné

územie, ktoré v časoch veľkomoravských snažilo sa rozšíriť až do Ba-

vorska práve onou Stredoeurópskou brázdou, muselo ustúpiť na východe,

kde práve v predhorí alpsko-karpatských horstiev ho rozčesli jednak Ma-

ďari, jednak Nemci, vrážajúci pozdĺž Dunaja dvojitý klin, ktorý umožnil

rozšíriť neslovanské sídelné územie až k Čiernemu moru.

Slovanské obyvateľstvo Západných Karpát, žijúce v raných dobách

dejín, bolo v tejto oblasti postupne zatlačené z priaznivejších priestorov

pri Dunaji smerom na sever, až stratilo vládu nad jedným z najdôleži-

tejších bodov Európy. Táto strata bola dôsledkom bytostného oslabenia

našich predkov v časoch veľkomoravských a nebola už potom nikdy na-

hradená. Javiskom dejín Slovákov po strate územia pri sútoku Moravy

a Dunaja stala sa oblasť severných okrajov Komárňanskej panvy, ako aj

Veľkej uhorskej nížiny, ale i vnútorné oblasti Západných Karpát. Našim

predkom táto oblasť vyhovovala pravdepcdobne viac ako stepné územie,

hodne močaristé, ako Veľká nížina uhorská a Komárňanská panva, ktoré

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: