OHÝBANIE SLOV
- homogénne skupiny, podľa ktorých sa delia slová:- slovné druhy: substantiva, adjektiva, pronomina, numeralia, verba, adverbi- príslovky, prepozície- predložky, konjunkcie, partikuly, interjekcie
- SD sa zvyknú rozdeľovať na : autosémantické= plnovýznamové (patria sem podstatné mená, prídavné, zámená, číslovky, slovesá, príslovky. tabuľa)
- skloňujú sa pod. mená a príd. mená a príslovky sa stupňujú a
synsémantické= neplnovýznamové (predložky, spojky, častice a citoslovcia, i- nepomenúvajú sami o sebe niečo z reality ale ich význam je spojený s realitou, alebo s inými slovami- nenesú konkrétny význam)
- niektoré nenesú pravý slovesný význam, sú pomocné, napríklad: byť, nie všetky sa môžu stupňovať a časovať
- 1-tliví slovní druhy môžu prechádzať k iným slovným druhom, napr. k príslovkám- nadmieru, dovidenia, zbohom, nakoniec
- aj z podstatných mien vznikli citoslovcia- hrôza, človeče
- aj prídavné mená- porušujú prekračovanie hraníc najmenej- dobré- nezostalo vo vete prídavným menom, ale príd. meno prestúpilo do častice- dobre tri hodiny, dá sa to nahradiť- asi tri hodiny
- veľmi frekventované sú zámená- prechádzajú do prídavných mien- bol si nesvoj- dá sa nahradiť prídavným menom- rozpačitý
- častica je to, čo nám zostane, nedá sa zatriediť a vo vete nemajú nejakú extra výpovednú funkciu a veta by dokázala fungovať aj bez nej.. ono, keby sa mi chcelo- môže znieť aj keby sa mi chcelo, ono je len vsuvka hovorového štýlu
- tentovať
- stáva sa to najmä v nižších štýloch- hovorový
- od čísloviek sa očakáva presnosť, ale existujú aj neurčité- niekoľko, môžu prestupovať aj do prísloviek- raz žil jeden kráľ- niekedy žil jeden kráľ, bežať o sto šesť
- hovorí sa, že si bol v kine- vraj si bol v kine
- predložka predchádza najčastejšie pod. menu- išiel hore brehom
- predložky vyžadujú ďalšie doplnenia
- úzke kontakty sú medzi časticami a spojkami - vedel by to, keby si to prečítal
- keby bol jar- už aby bola jar
- citoslovcia korešpondujú so slovami napr. išli sme po ulici a on tresk na zem- tresk vyjadruje činnosť, ktorá by sa dala nahradiť slovesom- spadol.
CITOSLOVCIA- MEDZISLOVCIA Z ČIAS ŠTÚRA
- citové- vyjadrujú pocity, stavy
- vôľové
- zvuvomalebné= onomatopoje
-majú charakter zachytiť nejaký zvuk, šum, majú v sebe univerzálnosť pre určité jazyky
- množstvo C závisí aj od vývoja, koľko reality a sveta dokáže jazyk pokryť, čím je jazyk na nižšej úrovni, tak tým má viac C- ktoré pomenúvajú tieto slová- turkménčina
- v jazykoch, kde sa orientujú viac na chov zvierat, prírodu, malo by tam byt zvukomalebných slov viac, C sa neohýbajú, neskloňujú
Skloňovanie= deklinácia a úzko s ním súvisia PREDLOŽKY
- potrebujeme primárne prípony
Slovenčina je syntetický jazyk- tvar nerozkladá- pridávame prípony- kniha, knihe, knihou, nie ako v anj- with book, from book
- jednoduché- krátke, pozostávajú zo základného tvaru. z, od, po
- zložené- tvary jednoduché – popod, ponad, popri
- z hľadiska predložiek nastáva veľmi veľká chyba= zeugma- spojenie dvoch predložkových výrazov, ale každá vyžaduje iný pád- správna verzia by bola hľadať na stole a pod stolom, ale gramaticky nesprávne by bolo: hľadať na a pod stolom, radšej treba zopakovať pod. meno, ale v niektorých prípadoch nie je vhodné opakovať pod. meno, v tom prípade, že sp oba v tom istom páde: stojíme medzi prvým radom a druhým radom, keď ide o rovnakú predlož. väzbu tak sa pod. meno neopakuje, pretože je to rušivé
Číslovky
- základné- dva
- radové. druhý
- druhové- dvojaký
- násobné- dvakrát, dva razy
Rímske číslice niekedy spôsobujú problémy
I (1), V(5), X(10), L(50), C(100), D(500), M(1000)
- I je symbolom priamo ukazovaným
Používa sa aj 60-tková- napr. pri meraní času
Kopu vajec= 60kusov, tucet= 12- sú to staršie číslovky- u nás je frekventovaná 10-tková, pozičná.
Číslovky sa čítajú v takom poradí ako je to napísané, v čestine je to naopak- slovenčina: meruôsme roky- 1848 – zistiť prečo sa tak volali
Fran, nem, ang, najmä germánske jazyky využívajú číslovku jeden ako neurčitý člen- ein Buch...
Zápor čísloviek: boli tam obidvaja- opak- neprišiel ani jeden.
SKLOŇOVANIE
- rod, číslo, pád vzor
- podľa svojich vlastností dostali pády svoje pomenovania: N, G, D, Ak, L, I
- nevyužíva sa Vokatív, ktorý slúžil na oslovenie- Otče...- považujú sa za archaické, SJ má len 6 pádov, ale tým , že sú rody, vznikajú problémy, pretože sa počet koncoviek znásobuje
- rod: maskulínum, feminínum, neutrum
- od mnohých jazykov ho rozlišuje slovenčina
- rod nemá ang, maď, preto sú časté interferencie v týchto jazykov v súlade so slovenčinou
- gnómický rod= všeobecný- Milí študenti- GR- čiže myslím aj študentov a študentky, zahŕňa mužský aj ženský
- pri niektorých pod. menách nemusí rod súvisieť s rodom prirodzeným- tá kniha, ten dom, napr. tá dážďovka- gram. rod nie je v úplnej korešpondecii
- poznanie rodu vplýva aj na to, či hovoríme: oni, ony- i, y
husle- dlaň
pľúca- treba postupovať podľa koncoviek, ako sú zakončené- slovo pľúca- v množnom čísle sú zakončené na a, takže to bude stredného rodu, pľúca by mali byť stredného rodu, hoci logicky si to odporuje
- umrel som, som ženatá, ja prším, narodím sa- jazyk to vytvorí, ale v realite to nie je normálne
- musieť- rozkaz sa nedá vytvoriť
- logika odporuje aj vytváraniu odkazov v prvej osobe jednotného čísla
- číslo: singulár, plurál
duál (očú, rukama, dvoma)- historický, ale dá sa nahradiť plurálom
hromadný plurál (členstvo, lístie, zverina, kŕdeľ)- pomenúvajú väčšie množstvo, ale sú jednotného čísla
skupinový plurál (hodinky, Košice, pľúca, narodeniny)- tieto majú formu množ. čísla, ale vyjadrujú 1 vec
pluralis majestaticus (My, Rudolf III., ...)- kedy jedna osoba hovorí sebe, alebo sa oslovuje v množnom čísle
plurál skromnosti- využívame pri záverečných prácach: v našom experimente sme dokázali, je lepšie ako keď poviem, že : vo svojej práci som dokázala
ČASOVANIE
- INTENCIA slovies súvisí s časovaním, rozlišuje sa intencia= väzba
Jano kosí trávu- nie je to také isté, ako keď sa povie- mrholí
o kosí o
o ide q
q smädí o
qmrholí q
- gramatický čas sa nemusí zhodovať so skutočnosťou, používame ho na zatraktívnenia deja- vzal som pero a zrazu píšem
- čas: préteritum- prézent- futúrum
- súslednosť časov je v SJ, ale v cudzom jazyku nie, keď použijem vo vete minulý čas, nemal by som použiť prítomný
- slovesný vid – dokonavý (nakreslím)- nedá sa od neho vytvoriť analytické futúrum
- nedokonavý (kreslím)
slovencina