Posledná lit. Sept. Hodina – Salinger – kto chytá v žite
začiatok novembra – námestie sv. alžbety
Svetová literatúra po roku 1945
Druhá svetová vojna hlboko zasiahla do života a ľudského myslenia takmer na celom svete. Udalosti vojny ovplyvnili aj umenie, najmä literatúru. Rozdelenie Európy po roku 1945 na východný a západný blok videlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). Uvoľnenie nastalo koncom 50.a začiatkom 60.rokov v období kritiky kultu osobnosti. Po roku 1945 popri realizme začali vznikať nové prúdy a umelecké smery.
Talianska literatúra
Neorealizmus – sformoval sa začiatkom 50.r., v literatúre ale aj vo filme. Názov – z gréckeho neos-nový latinského realis-skutočný. Neorealizmus nadviazal na realizmus (rozhranie 19/20.storočia). Neorealizmus si všímal sociálne problémy povojnového talianska, hrdinovia boli jednoduchí ľudia z vidieka alebo z chudobných štvrtí veľkomesta. Do filmov si režiséri vyberali niekedy nehercov pre väčšiu autentickosť (spontánne zažité, reálne...). Autori využívali ľudový jazyk.
Alberto Moravia – Istý čas sa skrýval pred nacistami v horách. Otvorene písal o sexe. 1952 – vatikán jeho knihy označil za nemorálne, neskôr to vatikán zrušil.
Alberto Moravia – Vrchárka – román, dej sa odohráva v taliansku, rok 1943-44, nieje to dielo o vojne, ale o utrpení, ktoré vojna prináša. Rozprávačkou je obchodníčka Cesira [Čezira]. Prvé roky vojny boli pre ňu pokojné, vojna jej neprekážala, jej obchodu sa dokonca darilo, Cesira sa snažila našetriť na veno svojej dcére Rosetta-e. Cesira bola temperamentná vdova, prežila nie príliž šťastné manželstvo. Keď sa situácia v taliansku zhoršila, konkrétne v Ríme, Cesira s 18r.dcérou odchádzajú do hôr, kde sa ukrývajú. Cesira sa snaží dcéru chrániť pred vojnovými hrôzami. Útek im obom prináša veľa utrpenia (ukradnú im peniaze, umierajú ich priatelia...) a napokon sa stávajú obeťami násilia marockých vojakov ktorí prišli s oslobodzovacou armádou. Cesira s Rosettou sa vtedy ukrývali v kostole, Cesira sa ubránila, ale Rosettu vojaci znásilnili. Rosetta sa mení pod vplyvom tohto zážitku na zatrpknutú bezcitnú a ľahostajnú ženu, stáva sa milenkou viacerých mužov. Vojna teda ublížila Cesire najviac tým, že zničila šťastie jej dcéry. Po oslobodení sa obe ženy vracajú do Ríma, a chcú začať nový život. Román končí Cesirinou úvahou.
„Možno bol náš život úbohý, plný nejaností a omylov, ale predsa len to bol jediný život, ktorý máme žiť.“
Cesira z diela Vrchárka
„Vojna prevracia všetko a ničí nie len to, čo je vidieť, ale i množstvo toho čo vidieť nie je, ale predsa to je.“
Sofia Lorenová si zahrala úlohu obchodníčky Cesiry v sfilmovanej podobe diela Vrchárky.
Alberto Moravia – Rimanka
Alberto Moravia – Nuda
Postmodernizmus – Umelecký štýl, ktorý sa rozvinul v 70. rokoch 20. storočia v Európskej kultúre. Prejavil sa aj vo výtvarnom umení, je typický kombináciou prvkov, napríklad svetlo-tma, prelínaním dejov, spájaním minulosti a súčastnosti, často sa prelínajú žánre, tento smer, tak ako každý, vyjadroval pocity vtedajšej generácie, ustálené symboly postmodernizmu sú zrkadlo, múzeum (ako knižnica, niečo staré, niečo múdre a vzdelané), maska (pretvárka), blúdisko (ako prejav bezvýchodiskovosti, straty orientácie človeka).
Umberto Eco – taliansky prozaik, medzinárodne uznávaná kapacita, novinár, študoval stredovekú filozofiu a literatúru. Budeme rozoberať román Meno ruže (r.1980), bol to prvý román Umberta Eca.
Citát o diele: „Napísal som román, lebo sa mi tak zachcelo. Myslím, že je to dostatočný dôvod.“ Umberto Eco
Meno ruže – román vyvolal v taliansku veľký rozruch. Dej sa odohráva v 14. storočí (1327) v období náboženských zápasov, inkvizície. Starý benediktínsky mních Adso z Melku spisuje udalosti, v ktorých sa ako 18 ročný novic stal svedkom v istom benediktínskom opáctve v Taliansku. Spolu so svojim učiteľom, učeným františkánom, Viliam z Baskervilu natrafili pri riešení teologických sporov na sériu záhadných vrážd mníchov. Spoločným znakom – mŕtvi mali čierne brušká prstov a jazyk. Meno Baskervil – naráža na Sherloka Holmsa, Viliam je predkom modernej kriminológie, verí v rozum a logiku. Opát sa domnieva, že ide o diablovo dielo, preto prosí o pomoc Viliama z Baskervilu. Pátranie zavedie učiteľa a jeho žiaka do opátskej knižnice, ktorá je jednou z najväčších knižníc kresťanského sveta vtedy, a má podobu labyrintu. Kľúčom k riešeniu je tajomný rukopis, ktorý ukrývajú v knižnici, ide o zakázanú knihu od Aristotela – kniha Poetika zaoberajúca sa smiechom. Knihovník, slepý starec, Jorge, z druhej strany tú knihu považuje za nebezpečný nástroj diabla, ktorý zvádza ľudí od pravej viery v Boha. Podľa knihovníka smiech zabíja strach a bez strachu nemôže byť viera. Smiech je pre prostých ľudí, ktorých treba zastrašovať prísnosťou, nie pre učencov.
Pointa: Jorge pácha vraždy a snaží sa tak zabrániť rozpadu starého sveta. Strany knihy napustil jedom, a každý kto knihu číta, umiera. Knihy obsahujú múdrosť, tá vedie k pochybnostiam, a tie sú nepriateľom viery. (podľa neho). Viliam a Adso odhalia tajomstvo knižnice, v závere románu Jorge prehltne jedom napustený rukopis a knihu hodí do ohňa. V knižnici vypukne požiar, ktorý sa rozšíri na celé opátstvo. Román je montážov rôznych žánrov (historický, detektívny, teologický román). Román bol filmovo spracovaný.
Názov nemá s románom nič spoločné, ruža je podľa Eca symbolom pre množstvo významov. Ruža má tiež symbol prchavosti.
Citát: „Smiech lomcuje telom.“ - hovorí Jorge. Dielo dokončíme nabudúce.
Francúzska literatúra
Existencializmus
- J.P.Sartre – román Mus, poviedka Múr
- Albert Camus [Kami] (1913-1960) – otec padol v I.sv.vojne, matka živila rodinu ako práčka (prala prádlo). V 17tich rokoch ochorel na TBC, blízkosť hroziacej smrti ho podnietila, aby naplno využíval svoj život. Neumrel na TBC, ako 47 ročný umrel pri autohavárii. Nebol len prozaik, ale aj dramatik, publicista, filozof, držiteľ nobelovej ceny.Román Cudzinec - Román Mor – vrchovol Camusovej tvorby. Odohráva sa počas II.sv.vojny v alžírsku (mesto Oran). V meste vypukol mor ktorý symbolizoval vojnu, okupáciu a absurditu sveta. Proti chorobe bojuje lekár Rieus (rijô) s priateľmi. Po skončení epidémie cíti lekár prázdnotu, neteší sa z výsledku ako obyvatelila mesta. Podľa lekára je mor v každom v nás v podobe pýchy nenávisti apod. a všetci sú vinní. Každé konanie má zmysel, aj také, ktoré vyznieva ako beznádejné a absurdné. Ľudské city boli často silnejšie než strach, kedy sa manželka doktora ktorá odišla od hrôzy vracia, pretože zisťuje že nemôže žiť bez jej muža doktora.
Nový román – antiromán - Spoločnosť mala dosť balzakovských (Honore de Balzac = Balzakov román, balzakovský = jeho štýl) románov (rozsahom hlavne), preto nový román minimalizuje dej, viac sa zameriava na psychiku a podrobný opis (deskripciu).
Francoise Saganová [fransoa] – vo svojich románoch si všíma vyššie vrstvy francúzskej spoločnosti, ukazuje, že ani peniaze, bohatstvo, moc neprinášajú ľuďom šťastie a otvorene hovorí o drogách, sexe, hýrivom živote.
Prvý román napísala ako 17ročná, volal sa Dobrý deň, smútok. Tento román sa hneď stal bestsellerom a vyvolal vlnu pobúrenia, pretože v tej dobe (1954cca) bolo neprípustné, aby hlavná hrdinka prežívala vzťah plný erotiky a vášne bez hlbšieho citu. Román jej priniesol popularitu a bohatstvo, peniaze jej umožnili vstup do bohémskej spoločnosti, takže si rýchlo zvykla na večierky, hazardné hry, divoký spôsob života a drogy. Kúpila si jaguára, prerazila si lebku zlomila si 11 rebier, dostala posledné pomazanie ale dostala sa z toho. Mala o 20 rokov staršieho muža, ale vďaka jej životu to dlho nevydržalo (nevera). Potom sa rozviedla, vydala, rozviedla zas. Umrela nedávno, v roku 2004.
Ocitla sa pred súdom pre daňové podvody. Bolo o nej známe že aj v dobe počítačov písala do poznámkového bloku alebo nahrávala na diktafón.
- Román Obojok – príbeh manželskej dvojce – peknej a bohatej Laurence [lorens] a mladého hudobníka Vincenta. Vincent je zatiaľ neobjaveným talentom, preto ho Laurence oblieka, dáva mu vreckové, tým ho drží akoby psa na obojku. Vincent za to platí, musí sa zriecť vlastného života, priateľov, nemôže si nič vybrať, ani psa, pretože ona vlastní byt a všetko je na jej rozhodovaní. Jedného dňa Vincent zloží hudbu k filmu, ktorá ho preslávi. Zarobí peniaze, Laurence začne žiarliť na jeho úspech, on sa stáva finančne nezávislým, ju to poníži. Vincent sa chce stať slobodným a nezávislým a rozmýšľa o odchode od manželky. Laurence muža prosí aby ostal, sľubuje, že sa zmení, nechce zostať sama. Vincent však odchádza a neskôr sa dozvedá, že Laurence spáchala samovraždu (vyskočila z okna).
Saganovej hrdinky volia smrť pretože sa nedokážu vyrovnať s rozchodom.
Anglická literatúra
Rozhnevaní mladí muži - mladá generácia autorov, ktorá vstupovala do literatúry po 2. svetovej vojne, si uvedomovala vtedajšiu bezvýchodiskovosť literatúry, prejavoval sa u nich hnev, nihilistická kritika, ktorou bezmocne bili do všetkého, z čoho mali strach. Patrili tu John Wain, Brain, Osborn.
John Osborn (29 - 94)
Obzri sa v hneve – divadelná hra, ktorá patrí k vrcholným dielam tvorby rozhnevaných mladých mužov. Dráma je krutou výpoveďou o neschopnosti mladej generácie hľadať životnú perspektívu.
George Orwell
Anglický prozaik, novinár, esejista. Narodil sa v Bengálsku, študoval v Anglicku.
Žil ako tulák v Paríži, bojoval v španielskej občianskej vojne. Svetovú slávu mu priniesol alegorický román Zvieracia farma, v ktorom parodoval politické udalosti v Rusku od roku 1917 do roku 1943. V utopickom románe 1984 vyjadril svoje obavy pred totalitnými tendenciami vývoja modernej spoločnosti. Hrdina Winston Smith sa odlišuje od ostatných obvateľov utopickej veľmoci Oceánie, v ktorej všetko ovláda jediná „štátostrana“. Vedie si denník a zamiluje sa, za čo je neskôr – ako sa najťažšie zločiny – zatknutý a väznený. Po ťažkom mučení „myšlienkovou políciou“ sa vzdáva akejkoľvek slobodnej myšlienky.
Americká literatúra
Norman Mailer – Nahí a mŕtvi – naturalistický román, dve dejové línie, hlavné miesto v deji je ostrov Anopopei, román má 4 časti. Hlavné postavy: Croft, Hearn a Cumminas.
Jerome David Salinger román Kto chytá v žite (eng. Catcher In The Rye) – román sa volá podľa básne, v ktorej popisuje ako stojí v žitnom poli, v ktorom chytá deti, ktoré sa priblížia k priepasti za poľom.
Joseph Heller – Hlava XXII – Yossarian. Y sa rozhodne využiť akýkoľvek prostriedok na to aby nemusel ísť do boja. Simuluje ochorenia, kradne zásielky s príkazmi, rozmýšľa nad vraždou kapitána. Y je ponúknutý amorálny návrh, ktorým by sa vyhol náletom, ale zradil by svojich spolubojovníkov. Y návrh odmieta a desertuje do švédska, za výrivkou, švédkami a vodkou.
Je to protivojnový román. Dej sa odohráva počas II.sv.vojny. (J.Hašek – Osudy dobrého vojáka Švejka). Heller sa ním inšpiroval.
John Steinbeck – Významný americký epik, humanista, pochádzal z Kalifornie z chudobného prostredia, 1962 získal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu, jeho vrcholom je rozsiahly román Ovocie Hnevu
O myšiach a ľuďoch – hlavná postava Lennie Small, George Milton, vedľajšie Curley a Candy. Dej sa odohráva v údolí Salinas, Lennie je obrovský chlap s dobrým srdcom ale mentálnym postihnutím. Spolu s Georgeom putujú za prácou. Snívajú o hospodárstve, o vlastnom kúsku zeme, do práce chodia pre to, aby si na to zarobili. George sa stará o Lennieho, aby aj on pracoval. Z predchádzajúceho hospodárstva utekajú preto, pretože Lennie má záľubu v hladkaní jemných hebkých vecí, Lennieho obvinili zo znásilnenia, pretože on hladkal ženu, ona si myslela že ju chce znásilniť, začala kričať, Lennie s Georgom sa vtedy rozhodli utiecť. Prišli na ďaľšiu farmu, kde sa zoznámili s chlapmi, privítal ich Candy. Zoznámil ich so šéfom, aj keď sa mu najprv nepáčili, ale George sa Lennieho zastal. Až na jedného chlapa, šéfovho syna Curleyho Lennie nikomu neprekážal. Lennie sa Curleymu nezdal, rád si do ľudí začínal, začal si do Lennieho, ten sa nebránil ale na radu Georga sa začal brániť a zlomil Curleymu ruku. Dali Lenniemu šteniatko, pretože rád hladkal hebké veci. Neodhadol silu, zabil ju. Curleyho žena sa mu zdôverila Lenniemu so svojou osamelosťou. Zdôveril sa jej so svojou slabosťou pre hebkosť, ona mu nehala hladkať vlasy, ona sa zľakla, začala sa metať, on ju chcel utíšiť a omylom jej zlomil väzy. Keď chlapi našli v stodole Curleyho ženu, videli že je mŕtva, hneď im bolo jasné že to bol Lennie. Prvý vedel George, kde sa nachádzal Lennie, George ukradol zbraň, keď našiel Lennieho, zastrelil ho, chcel ho ušetriť horšej smrti, pretože mu bolo jasné, že sa tomu nevyhne. Lennie umiera so snom o farme.
Autor ukázal dopad hospodárskej krízy na obyvateľstvo (veľa robotníkov, málo roboty). Román vznikol v 30.rokoch, kedy kríza bola.
William Styron
- americký prozaik * virgínsky Newport News
- pracoval ako nakladateľský redaktor
- ovplyvnený Faulknerovou tvorbou
- dominujú otázky rasových vzťahov a II.sv.vojny
- písal romány, poviedky a novely
Sophina voľba
- psychologický román
- odohráva sa v Brooklyne
- literárne postupy: autobiografický, psychologický a historický román, filozofická esej, literatúra faktu
- 3 časové roviny: súčastnosť, minulosť (stredné dejové pásmo) a najvzdialenejšia minulosť
- filozofické úvahy o nacizme a koncentračných táboroch
- nadčasový román
- Postavy:
- Sophia Zawistovska – mladá Poľka, ktorá prežila peklo vo svojom živote
- Stingo – mladý 22 ročný nadaný spisovateľ, rozprávač príbehu
- Nathan Weinstein – narkoman, schizofrenik, Sophin milenec
- veliteľ tábora Rudolf Hóss
- Jemand von Niemand
- Larry
- Sophia vyrastala v Krakowe v dobre situovanej poľskej rodine. Veľmi zle vychádzala so svojim otcom ktorý písal protižidovské diela. Sofia ich prepisovala. Sofiin manžel zdieľal protižidovské názory. Sofia stráca manžela aj otca, ktorých nemci zavraždili, pretože vyvražďovali aj inteligenciu. Sofia zostáva sama so svojimi deťmi Evou a Janom. S deťmi sa dostáva do koncentračného tábora Oswienczim. Tu dochádza k jej voľbe, opitý nemec ju donúti, aby si vybrala, ktoré zo svojich detí pošle do plynu a ktoré nechá žiť, do plynu pošle dievča. Vie tri jazyky, stane sa sekretárkou veliteľa tábora. Ďalej sa snažila zachrániť svojho syna, i keď sa nikdy nedozvedela čo sa s ním stalo. Po skončení vojny Sofia odchádza do Ameriky, kde chce začať nový život. Zamestnáva sa ako sekretárka pri chyropraktikovi. Zoznámi sa s Nathanom [Nejtn], ktorý jej pomôže dostať sa z tohto rozpoloženia, ktorý jej pomáha. Nathan sa vydáva za vedca, ale v skutočnosti pracuje v knižnici, a odtiaľ má všetky vedomosti. Je schizofrenik a narkoman. Nathan a Sofia sa stávajú milencami, Nathan ju dva krát požiada o ruku, ale vždy sa kvôli jeho schizofrénii rozídu. Zo Stingom (rozprávač, spisovateľ) odchádzajú preč. Vracia sa ku Nathanovi. Poslednou voľbou v jej živote je smrť (nejakou chemickou látkou).
- Román bol aj sfilmovaný
Magický realizmus
- je prúd modernej prózy, ktorý vznikol v latinskej Amerike
- stretávajú sa v ňom prvky reálne s magickými, tajomnými
- prelína sa tu mýtické s každodenným, tragické s komickým, výmysel s realitou
- typickými znakmi sú: kúzelníci, karnevaly, levitácia
- pod vplyvom magického realizmu tvorí filmový režisér Juraj Jakubisko
Gabriel García Marquez - *1928
- v roku 1982 získal Nobelovu cenu
- pochádza zo 16tich súrodencov, vychovali ho starí rodičia (viera v zázraky má v ich rodine tradíciu, Marquezova stará mama predpovedala budúcnosť, ona ho vychovala)
- národnosťou je Kolumbičan, patrí do Kolumbiskej literatúry
- študoval právo, pracoval ako novinár, angažuje sa politicky za emancipáciu latinskej Ameriky, veľa cestoval
- v 17tich rokoch ho ovplyvnilo dielo Franza Kafku – Premena (hlavný hrdina jedného dňa sa zobudí premenený na chrobáka)
- je politicky vplyvným mužom
- trpí rakovinou lymfatických uzlín
Kronika vopred ohlásenej smrti
- román, už odzačiatku pochmúrny dej
- hlavnou postavou je Santiago Nasar [Nazar], je to mladý 21ročný pohľadný inteligentný bohatý muž
- jeho matka (Plácida Linerová) – je vykladačkou snov
- dej je prepletený retrospektívami
- autor vystupuje ako rozprávač, ktorý dôvedne pozná zainteresovaných ľudí
- do mesta prichádza Bayardo aby si našiel manželku, vyhliadne si Angelu Vicariovú, Angela s týmto manželstvom nesúhlasí, má len 20 rokov, je trošku slaboduchá (zaostalá). Bayardo príde pýtať jej rodičov o ruku (Angela pochádza z nižšej vrstvy, pre jej rodinu je toto manželstvo požehnaním). Na nátlak rodičov Angela pristane na manželstvo. Angela má jedno tajomstvo, a to že nieje panna.
- Svadba je veľká, bohatá, dary honosné, po svadbe odvádza nevestu do domu (najkrajší v dedine), pár hodín po svadbe, nadránom Bayardo vracia Angelu rodičom, pretože zistil,...
slovencina