02-ludova-slovesnost-zanre-znaky-a-jej-vplyv-na-ume-lu-literaturu.doc

(36 KB) Pobierz

Maturita – Slovenský jazyk a literatúra              02.Ľudová slovesnosť, žánre, znaky a jej vplyv na umelú literatúru                                                                                                                                                          

 

2. Ludová slovesnost, žánre, znaky a jej vplyv na umelú

literatúru

 

 

-Slovenský folklór-zahŕňa umelecké i úžitkové výpovede ľudu a zhŕňa kultúru dedinského človeka

-Ľudová slovesnosť je zložka ľudovej kultúry (folklór = z angl. „vedomostný ľud“)

-do ľudovej kultúry patrí aj hudobné a tanečné umenie a hmotné pozostatky ako sú národné kroje, architektúra, ručne vyrobené

predmety...

 

-Ľudová slovesnosť sa šírila ústnym podaním-nepoznáme autorov ľudových rozprávok ani piesní, ich znenia sa po stáročia

menili, preto vznikli rôzne varianty toho istého príbehu či piesne

-z hľadiska literárneho druhu rozdeľujeme ĽS na tri základné žánre:

1/BÁSNICKÉ:

a)    lyrické – ľúbostná pieseň (Červené jabĺčko, Kukulienka)

              pracovná pieseň –sú veľmi starobylé, mali za úlohu zrytmizovať pohyby viacerých ľudí pri práci:

                            trávnice (Sadaj slnko, sadaj), pastierske (Ja som bača veľmi starý)

              úvahová pieseň o živote – zobrazujú osobné témy

              zbojnícka pieseň – o existujúcich zbojníkoch. Sú epické, lebo podobne ako povesti spracúvajú príbeh existujúcej postavy, no môže sa tu nachádzať aj veľa reflexií

              uspávanky

              pohrebné, svadobné, pijanské, vysťahovalecké piesne

              rytmizovaná hádanka

              koleda – patrí aj k epickým útvarom kalendárneho obradného folklóru (ak má príbeh), no sú aj lyrické (Daj Boh šťastia)

b)    epické – vojenská pieseň – o verbovaní (z nem. werbung „verbovať“) , ako získaval kráľ vojakov, lapačky, verbungy (názov tanca, ktorým potvrdzovali vstup do vojska)

              historická pieseň – protiturecké vojny

              balada – najprv sa spievala, neskôr aj podoba tanca (Išli hudci horou, Išlo dievča po vodu)

2/PROZAICKÉ

a)    dlhšie – rozprávka – fantastická, mytologická, čarovná (O Zlatovláske)

   zvieracia (Starý Bodrík a vlk)

  realistická (O troch grošoch)

povesť

b)    kratšie – príslovie – je charakteristické svojím výchovným obsahom, prináša mravné poučenie

porekadlo – komentuje udalosť, správanie alebo výzor človeka

prozaická hádanka

pranostika – súčasť kalendárneho obradného folklóru, spojená s ročným obdobím, výročným sviatkom, menom z kalendára...

3/DRAMATICKÉ: u nás sa vyskytujú len výnimočne ako

a)    zvyšky ľudových obradných hier – čarovanie, zariekavanie, chodenie na Troch kráľov či s Betlehemom

b)    zvyšky kalendárnych obradov – vynášanie Moreny, preskakovanie Jánskych ohňov

c)    spojené s hovoreným alebo spievaným textom – šibačka

 

Vplyv na umelú literatúru:

-ľudová slovesnosť veľmi ovplyvnila ďalší rozvoj kultúrneho života a umelej literatúry na Slovensku:

*obsahom: Štúrovci - jánošíkovská téma, boj dobra a zla

*útvarmi: píšu piesne, povesti, balady, rozprávky...

*výrazovými prostriedkami: -paralela citového stavu človeka s dejom uskutočňovanom v prírode

                                               -trojstupňová gradácia, výrazné používanie zdrobnenín, ľudová reč, dialektizmy, prirovnania

                                                (ako, sťa, jak, sťaby...), personifikácie, opakovacie figúry (anafora), epizeuxa (používanie tých

                                                istých slov za sebou: horí ohník, horí...)

                                               -sylabický veršový systém (rovnaký počet slabík v každom verši, neberie sa do úvahy prízvuč-

                                                nosť ani dĺžka), prelýnka (intonačná pauza uprostred), zvuková zhoda na konci veršov

                                                (asonácia), citoslovcia

-rozprávka o Snehulienke je ovplyvnená antickým príbehom o Oidipovi, o Popoluške príbehom o Ezopovi

-na Slovensku:              renesancia – v 16. storočí sa píšu historické piesne o dobíjaní hradov

              barok – Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola (obsahuje mravoučné príslovia)

              klasicizmus – zbojnícku tému rozoberá Ján Chalupka: Kocúrkovo,niektorí autori zbierajú piesne (Kollár, Šafárik)

              romantizmus – Štúr v Slovenskej romantickej doktríne pod vplyvom filozofie Herdera a nemeckej romantickej literatúry orientuje svojich prívržencov na ľudovú slovesnosť (téma i forma, píšu rečou ľudu), Samo Chalupka píše veršované povesti Turčín Poničan, Boj pri Jelšave; Botto: Smrť Jánošíkova, Žltá ľalia, Margita a Besná; Janko Kráľ – piesne a balady inšpirované ľudovou slovesnosťou (Povesť, Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka, Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko) a básne s Jánošíkovskou tematikou (Výlomky z Jánošíka), používal živú ľudovú reč; Kalinčiak Reštavrácia (používa príslovia, porekadlá)

              realizmus – P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena (Pieseň maliniarov), Ežo Vlkolinský (svadba)

              moderna – Krasko: lyrické piesne Chladný dáždik (Prší prší), paralela citový stav človeka obraz prírody; Ján Smrek: Balada čerešňových kvetov

              naturizmus – Chrobák, Figuli (boj dobra a zla, magické číslo 3)

              po roku 45 – Rúfus, Štepka, Zimková: Pásla kone na betóne (dialekt), Moravčík: Sedláci (zrastenie ľudí s prostredím musí byť použitý ľudový jazyk)

              Mišela &  Andrej ©

Zgłoś jeśli naruszono regulamin