Maturita – Slovenský jazyk a literatúra 02.Ľudová slovesnosť, žánre, znaky a jej vplyv na umelú literatúru
2. Ludová slovesnost, žánre, znaky a jej vplyv na umelú
literatúru
-Slovenský folklór-zahŕňa umelecké i úžitkové výpovede ľudu a zhŕňa kultúru dedinského človeka
-Ľudová slovesnosť je zložka ľudovej kultúry (folklór = z angl. „vedomostný ľud“)
-do ľudovej kultúry patrí aj hudobné a tanečné umenie a hmotné pozostatky ako sú národné kroje, architektúra, ručne vyrobené
predmety...
-Ľudová slovesnosť sa šírila ústnym podaním-nepoznáme autorov ľudových rozprávok ani piesní, ich znenia sa po stáročia
menili, preto vznikli rôzne varianty toho istého príbehu či piesne
-z hľadiska literárneho druhu rozdeľujeme ĽS na tri základné žánre:
1/BÁSNICKÉ:
a) lyrické – ľúbostná pieseň (Červené jabĺčko, Kukulienka)
pracovná pieseň –sú veľmi starobylé, mali za úlohu zrytmizovať pohyby viacerých ľudí pri práci:
trávnice (Sadaj slnko, sadaj), pastierske (Ja som bača veľmi starý)
úvahová pieseň o živote – zobrazujú osobné témy
zbojnícka pieseň – o existujúcich zbojníkoch. Sú epické, lebo podobne ako povesti spracúvajú príbeh existujúcej postavy, no môže sa tu nachádzať aj veľa reflexií
uspávanky
pohrebné, svadobné, pijanské, vysťahovalecké piesne
rytmizovaná hádanka
koleda – patrí aj k epickým útvarom kalendárneho obradného folklóru (ak má príbeh), no sú aj lyrické (Daj Boh šťastia)
b) epické – vojenská pieseň – o verbovaní (z nem. werbung „verbovať“) , ako získaval kráľ vojakov, lapačky, verbungy (názov tanca, ktorým potvrdzovali vstup do vojska)
historická pieseň – protiturecké vojny
balada – najprv sa spievala, neskôr aj podoba tanca (Išli hudci horou, Išlo dievča po vodu)
2/PROZAICKÉ
a) dlhšie – rozprávka – fantastická, mytologická, čarovná (O Zlatovláske)
zvieracia (Starý Bodrík a vlk)
realistická (O troch grošoch)
povesť
b) kratšie – príslovie – je charakteristické svojím výchovným obsahom, prináša mravné poučenie
porekadlo – komentuje udalosť, správanie alebo výzor človeka
prozaická hádanka
pranostika – súčasť kalendárneho obradného folklóru, spojená s ročným obdobím, výročným sviatkom, menom z kalendára...
3/DRAMATICKÉ: u nás sa vyskytujú len výnimočne ako
a) zvyšky ľudových obradných hier – čarovanie, zariekavanie, chodenie na Troch kráľov či s Betlehemom
b) zvyšky kalendárnych obradov – vynášanie Moreny, preskakovanie Jánskych ohňov
c) spojené s hovoreným alebo spievaným textom – šibačka
Vplyv na umelú literatúru:
-ľudová slovesnosť veľmi ovplyvnila ďalší rozvoj kultúrneho života a umelej literatúry na Slovensku:
*obsahom: Štúrovci - jánošíkovská téma, boj dobra a zla
*útvarmi: píšu piesne, povesti, balady, rozprávky...
*výrazovými prostriedkami: -paralela citového stavu človeka s dejom uskutočňovanom v prírode
-trojstupňová gradácia, výrazné používanie zdrobnenín, ľudová reč, dialektizmy, prirovnania
(ako, sťa, jak, sťaby...), personifikácie, opakovacie figúry (anafora), epizeuxa (používanie tých
istých slov za sebou: horí ohník, horí...)
-sylabický veršový systém (rovnaký počet slabík v každom verši, neberie sa do úvahy prízvuč-
nosť ani dĺžka), prelýnka (intonačná pauza uprostred), zvuková zhoda na konci veršov
(asonácia), citoslovcia
-rozprávka o Snehulienke je ovplyvnená antickým príbehom o Oidipovi, o Popoluške príbehom o Ezopovi
-na Slovensku: renesancia – v 16. storočí sa píšu historické piesne o dobíjaní hradov
barok – Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola (obsahuje mravoučné príslovia)
klasicizmus – zbojnícku tému rozoberá Ján Chalupka: Kocúrkovo,niektorí autori zbierajú piesne (Kollár, Šafárik)
romantizmus – Štúr v Slovenskej romantickej doktríne pod vplyvom filozofie Herdera a nemeckej romantickej literatúry orientuje svojich prívržencov na ľudovú slovesnosť (téma i forma, píšu rečou ľudu), Samo Chalupka píše veršované povesti Turčín Poničan, Boj pri Jelšave; Botto: Smrť Jánošíkova, Žltá ľalia, Margita a Besná; Janko Kráľ – piesne a balady inšpirované ľudovou slovesnosťou (Povesť, Skamenelý, Bezbožné dievky, Kríž a čiapka, Zverbovaný, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko) a básne s Jánošíkovskou tematikou (Výlomky z Jánošíka), používal živú ľudovú reč; Kalinčiak Reštavrácia (používa príslovia, porekadlá)
realizmus – P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena (Pieseň maliniarov), Ežo Vlkolinský (svadba)
moderna – Krasko: lyrické piesne Chladný dáždik (Prší prší), paralela citový stav človeka ↔obraz prírody; Ján Smrek: Balada čerešňových kvetov
naturizmus – Chrobák, Figuli (boj dobra a zla, magické číslo 3)
po roku 45 – Rúfus, Štepka, Zimková: Pásla kone na betóne (dialekt), Moravčík: Sedláci (zrastenie ľudí s prostredím → musí byť použitý ľudový jazyk)
Mišela & Andrej ©
slovencina