1Va-humanisticka-a-renesancna-literatura.doc

(52 KB) Pobierz
Staroorientálna (orientálna) literatúra (3500 pnl – 500 nl)

Humanistická a renesančná literatúra

 

Humanizmus = myšlienkový smer, ktorý zdôrazňuje ľudskú dôstojnosť a slobodu v duchu antických ideálov dobra a krásy. Zameraný proti nadvláde cirkvi.

Renesancia (z fr. – znovuzrodenie) = umelecké, literárne obdobie, smer, ktorý hlása návrat k antickej kultúre, presadzuje rozvoj vied zameraných na človeka a svoju pozornosť sústreďuje na pozemský život človeka

 

Európska humanistická a renesančná literatúra (14. st. – 16./17. st.)

 

Spoločensko-historické pozadie:

- zámorské objavy = spoznávanie nových kultúr, zvyšovanie moci a bohatstva európskych kráľovstiev => rozvoj miest, najmä prístavných

- 1492 – objavenie Ameriky (Krištof Kolumbus)

- dôležité objavy vo vede: heliocentrická sústava – Zem sa točí okolo Slnka (Mikuláš Kopernik, Galileo Galilei); prvá verejná pitva (Ján Jesenius)

- výrazný rozvoj umenia a vedy často vďaka všestranným osobnostiam (Leonardo Da Vinci, Michelangelo Buonarotti)

- vynájdenie kníhtlače – Guttenberg

- kritika cirkvi a jej výrazného vplyvu na spoločnosť a život človeka => potreba reformácie cirkvi (Erazmus Rotterdamský, Martin Luther – zakladateľ evanjelickej cirkvi, Ján Kalvín)

 

Znaky:

téma: pozemský život človeka (aj s jeho radosťami), autorov zaujímali prírodovedné otázky

hrdina: človek obdarený rozumom a vôľou (slobodou); mal vyšší hodnotový rebríček, ale súčasne si užíval svoj pozemský život

žánre: epos, poviedka, lyrická pieseň, komédia, tragédia

jazyk: latinský jazyk (podľa vzoru Cicera); neskôr národné jazyky

 

Talianska literatúra

Dante Alighieri (13. – 14. st.)

- bol v nemilosti pápeža, lebo presadzoval myšlienky slobody človeka mimo vplyvu cirkvi, za čo bol odsúdený na smrť; Tragicky miloval Beatrice, ktorá zomrela.

Božská komédia – veršovaný epos o podstate ľudstva. Obsahuje 3 časti – Peklo, Očistec, Raj. Autor opisuje putovanie ľudskej duše, pričom spoznáva rôzne historické postavy, ale aj postavy z mytológie (duša sa stretáva aj s rôznymi šelmami – lev, vlčica..., ktoré zastupujú negatívne ľudské vlastnosti). Duša predstavuje ľudstvo (ľudí). V pekle dušu sprevádza Vergílius, ktorý predstavuje rozum; v nebi dušu (autora) sprevádza Beatrice, ktorá predstavuje náboženstvo.

V diele je dôležitá symbolika čísla 3 (3 časti, každá má 33 podčastí, strofy majú po 3 verše).

Dielo má ešte výrazné stredoveké znaky, najmodernejšou časťou je Peklo.

 

Francesco Petrarca (14. st.)

- bol osobným priateľom kráľa Karola IV. Považuje sa za zakladateľa humanizmu.

Spevník (Sonety pre Lauru) – zbierka ľúbostnej lyriky; obsahuje básne venované jeho milej Laure, ktorú oslavuje, opisuje jej krásu a cnosti, pritom však vyjadruje smútok nad neopätovanou láskou

 

Giovanni Boccaccio (14. st.)

- jeho život je plný milostných dobrodružstiev

Dekameron – zbierka 100 noviel, rozprávaní 10 postáv, z ktorých každá rozpovie 10 príbehov. Ústredným motívom prevažne veselých rozprávaní je láska, ktorú si autor všíma najmä ako hybnú silu ľudského života; chápe ju aj ako fyzickú záležitosť. Autor si všíma aj ľudské chyby, na ktorých sa zabáva. Každá novela je ukončená ponaučením.

Španielska literatúra

Miguel de Cervantes Saavedra (16. – 17. st.)

- viedol pohnutý život, niekoľko rokov bol v zajatí, v otroctve, nedarilo sa mu v obchode, v boji prišiel o ruku

Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha – román; paródia na stredoveký rytiersky román. Hlavná postava – Don Quijote je rojko, s čítania rytierskych románov mu preskočí a rozhodne sa prežiť to, čo čítal o rytieroch. Na starom koni sa vydá do sveta aj so sluhom Sanchom Panzom, prefíkaným sedliakom, ktorý túži po majetku. Spolu zažívajú domnelé dobrodružstvá, napr. boj s obrami (v skutočnosti s veternými mlynmi), s čarodejníkmi (s mníchmi), krutý útok obrovského vojska (stáda svíň), nájdenie starodávnej rytierskej prilby (misky na holenie) a pod.

Don Quijote je heroikomická postava (smiešny hrdina). Autor kontrastne zobrazuje svet ideálov a svet reality. Vysmieva sa zo stredovekého rytiera, pričom poukazuje na vtedajšie Španielsko.

 

Anglická literatúra

William Shakespeare (16. – 17. st.)

- ako 18-ročný si zobral staršiu ženu. Bol majiteľom divadla The Globe, režisérom i hercom. Je považovaný za najväčšieho svetového dramatika.

Jeho tvorba je typicky renesančná. Písal komédie, tragédie i historické drámy:

- komédie: Skrotenie zlej ženy; Veselé panie z Windsoru; Sen noci svätojánskej; Večer trojkráľový

- tragédie: Rómeo a Júlia; Hamlet; Othello; Kráľ Lear; Macbeth

- historické hry: Henrich VI., Richard III.

Znaky tvorby:

- hrdina je vznešená osobnosť so vznešenými ideálmi, ktorých sa nevzdáva

- postavy sú silní jednotlivci, ktorí rozhodujú o svojom osude samostatne

- postavy majú veľmi často tragický osud (častá je náhodná, neúmyselná smrť postáv)

- hlavný konflikt diel je medzi dobrom a zlom, medzi ľudskosťou a zlobou

- príčinou tragédií je vášeň alebo náhoda

- priestor a čas jeho diel sú neobmedzené

- jazyk je prozaický i veršovaný

- autor v dielach kritizuje pokrytectvo, zákernosť, predsudky; vyzdvihuje ľudskosť.

 

Veselé panie z Windsoru – komédia o záletníkovi na kráľovskom dvore, ktorý nechtiac vyjaví svoju lásku rovnakým spôsobom dvom dámam a tie ho nakoniec zosmiešnia.

Rómeo a Júlia – tragédia; príbeh nešťastnej lásky Júlie Kapuletovej a Rómea Monteka, ktorí sú zo znepriatelených rodín. Dej sa odohráva vo Verone. Rómeo a Júlia sa tajne vezmú, čo im nevedia odpustiť ich rodičia. V snahe prinútiť ich akceptovať ich rozhodnutie Júlia užije prípravok, po ktorom vyzerá ako mŕtva. Keď ju uvidí Rómeo, nevie si predstaviť život bez Júlie a spácha samovraždu. Júlia po precitnutí sa takisto zabije. Až zbytočná smrť Rómea a Júlie prinúti rozhádané rodiny zmieriť sa.

Othello – tragédia. Hlavná postava je čierny vojvodca, ktorý uverí intrigám o svojej žene Desdemone, podľa ktorých mu je neverná. Othello manželku v záchvate žiarlivosti zabije, no neskôr zistí, že reči o nej neboli pravdivé. Keďže si je vedomí svojej viny, spácha samovraždu.

Kráľ Lear – tragédia o sklamanej otcovskej láske. Dve dcéry získajú po svojom otcovi kráľovi Learovi neúprmnou láskou moc v krajine a tretia dcéra musí opustiť krajinu. Dcéry však začnú bojovať aj jedna proti druhej, navzájom sa zničia. Na kráľovský dvor sa vracia tretia dcéra, ktorá je však zatknutá a vo väzení zomiera. Kráľovi Learovi od žiaľu pukne srdce.

Macbeth – tragédia o ľudskom zle, túžbe po moci a ich spravodlivom potrestaní. Macbeth so svojou ženou zabijú škótskeho kráľa Duncana a ujmú sa vlády. Macbeth vládne kruto a úkladná vražda kráľa ho desí a prenasleduje. Duncanovi synovia nakoniec pomstia svojho otca a Macbetha zabijú.

Hamlet – tragédia o pomste syna za smrť svojho otca. Dej sa odohráva v historickom dánskom kráľovstve, kde kráľa Hamleta zabije jeho brat Klaudius. Zo štúdií sa vráti princ Hamlet, ktorému sa zjaví duch jeho otca a tak sa dozvie pravdu o smrti otca, ktorý ho žiada o pomstu. Hamlet predstiera šialenstvo, čím ale prichádza o lásku svojej milovanej Ofélie. Hamlet omylom zabije otca Ofélie, mysliac si, že je to Klaudius. Za to mu hrozí trest smrti. Ofélia z toho zošalie a spácha samovraždu. Brat Ofélie vyzve Hamleta na súboj a v boji použije meč otrávený Klaudiom. Klaudius pripíja na víťazstvo Hamleta otráveným vínom, no omylom ho vypije kráľovná. Hamlet je v boji zranený, ale nakoniec z posledných síl zabije Klaudia.

Hlavná postava túži po spravodlivosti, no pritom váha, či je on ten správny na jej vykonanie. Prejavuje sa vznešenými ideálmi – otázkou „byť, či nebyť?“ sa rozhoduje pre naplnenie ideálov, vyšších hodnôt aj za cenu svojho života.

Hra obsahuje aj úvahy o zmysle života človeka.

 

 


Humanistická a renesančná literatúra na Slovensku (1500 – 1650)

 

- rozvoj humanistickej vedy a školstva = pôda pre rozvoj literárneho humanizmu (písaného po latinsky) => najmä príležitostné básne; pretrváva idealizovanie postáv (vznešené aj nižšie postavy)

- renesančná tvorba priniesla presadenie národného jazyka (čeština, slovakizovaná čeština)

 

Humanistická poézia

Martin Rakovský (1535 – 1579)    čítanka 1 – P 151

Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach

= latinsky napísaná skladba, elegické distichom

- uznáva postavenie vyššej vrstvy, ale upozorňuje aj na oprávnenosť na strednú a nižšiu vrstvu (roľníci, remeselníci...)

- hľadá príčiny rozpadu štátov = krutovláda, neschopnosť panovníka, nerovnosť (ekonomická) a bezbožnosť ľudu

- peniaze: stredná cesta (ani veľmi bohatí, ani úplne chudobní); spokojní ľudia v krajine zabezpečia prosperitu a pokoj

O svetskej vrchnosti – latinsky napísaná skladba = obraz spravodlivého panovníka podľa vzoru anticko-kresťanských zásad

Jakub Jakobeus (1591 – 1645) (Čech, žil na Sk – Prešov)

Slzy, vzdychy a prosby slovenského národa – latinská epicko-reflexívna báseň s národným a vlasteneckým motívom; plačúca Matka Slovákov rozpráva Kristovi o ťažkom údele národa

= 1. národný epos v slovenskej literatúre; básnik oslavuje národnú minulosť;

- formálne vychádza z antického eposu (Vergílius)

 

Humanistická odborná próza

Vavrinec Bendikt z Nedožier (Slovák)

Dve knihy gramatiky českej – prvá systematická gramatika češtiny (uvádza rozdiely medzi CZ a SK; vyzýva Slovákov pestovať národný jazyk a venovať sa vzdelávaniu)

Ján Jesenius (Slovák) – prvá verejná pitva v našom regióne (CZ + SK)

 

Renesančná poézia

- historické piesne (Píseň o sigetském zámku – obliehanie Turkami, žena bojuje v prestrojení, prvky ľudovej poézie, zrada = porážka našich)

- ľúbostné piesne (Píseň o dvúch uherských pánoch a tureckého cisáre dcére = rytierska veršovaná romanca, v ktorej sultánova dcéra vyslobodí zo zajatia šľachticov a utečie s nimi

- duchovná lyrika – náboženská tematika, ale aj subjektívne problémy autora:

Ján Silván (1493 – 1537)     čítanka 1 – P 161

Písně nové na sedm žalmů kajících i jiné žalmy – výrazne subjektívne básne, plné autorových citov, vášní, bolesti => dostáva sa do konfliktu so stredovekým náboženským vnímaním sveta => nepokoj, autorova rozpoltenosť

- jednoduchý štýl, slabičný verš (melodický – niektoré básne skladal priamo na melódie ľudových piesní)

Juraj Tranovský (1592 – 1637)

Cithara sanctorum. Písně duchovní staré i nové – evanjelický spevník (dodnes používaný, 100 vydaní)

- autor čerpal z Lutherových textov, sústredil sa skôr na náboženskú stránku textov; pochmúrnejší tón (lamenty nad ťažkým osudom prenasledovanej protestanskej cirkvi)

 

 

Renesančná dráma (školské hry – písané najmä latinsky)

Pavel Kyrmezer (zomrel 1589)

- jazyk diel podľa postáv: biblické (zidealizované) = vznešený, rétorický; ľudové postavy (zobrazené pravdivo) = živý, ľudový, frazeologizmy

Komedia česká o bohatci a Lazarovi – biblický príbeh o boháčovi a chudobnom Lazarovi; aj ľudové prvky z bežného života

Komedia nová o vdově – chamtivý úžernícky kupec vymáha dlh od vdovy, ktorej pomôže zázrakom prorok Elizeus; autor zobrazil sociálnu nerovnosť, kritizuje spoločnosť založenú na peniazoch a majetku

 

 

Ústna ľudová slovesnosť

- reaguje na historické postavy a udalosti, napr. piesne o Matejovi korvínovi, balada Rabovali Turci...; z tohto obdobia sú aj regrútske a vojenské piesne (Hory, hory, čierne hory).

 

5

 

...
Zgłoś jeśli naruszono regulamin